Prečítal som si práve tento článok a mám potrebu sa k nemu vyjadriť: http://www.mises.cz/clanky/zakladny-prijem-alebo-dalsia-socialisticka-absurdita-469.aspx - je podľa mňa veľmi škodlive, ešte stále vidieť dnešné dianie v takomto plochom a povrchnom koncepte, kde sa narába iba s číslami, neúplnými a nepresenými a ešte k tomu bez kontextu a hlbšieho pochopenia významu.
Na úvod si pozrite PRESNÉ a ÚPLNÉ čísla - uvedomte si, že v obstarávaní a štátnej službe máme iba priame cenové predraženie zhruba 30%: http://cenastatu.sme.sk/
Okrem mnohých kolegov "mysliacich a cítiacich bytostí", aj ja sám som zástancom myšlienky, že zásadný koreň problémov západnej spoločnosti dneška (vrátane tzv. „finančnej krízy") je v ETIKE a vzťahoch medzi občanmi (tí čo určujú čo je správne a tí, ktorí to musia dodržovať), čo ja nazývam KRÍZA UŽITOČNOSTI. Popísal som už o tom veľa, kto chce si vygúgli - ale podstata je taká, že dnešné poňatie kritéria "ziskovosti" (z pohľadu vydavateľov peňazí ovládajúcich ich smerovanie) neznamená, že je zároveň aj kritériom "užitočnosti" pre ľudí. Preto som presvedčený, že musíme hľadať zmeny a východiská AŽ na tejto postojovej úrovni. Musíme sa začať pýtať až tak zásadné otázky, ako "Čo je užitočné?" - "Kto to určuje, čo je užitočné?" - "Majú všetci ľudia právo na to, aby sami za seba určovali, čo je užitočné?" - „Kto a na základe čoho má určovať, kam budú smerované zdroje v ekonomike a spoločnosti a na akých princípoch?"
A preto aj základný príjem(ZP), ktorý vychádza z radikálne nových etických postojov (v skratke „každý má právo na základné životné potreby bez nutnosti zarábať peniaze"), je relevantná téma, spolu s „Priamou demokraciou", kde všetci občania sú neustále zapojení do rozhodovania o zásadných otázkach, ako „čo je správna a žiadaná investícia štátu" alebo „čo je užitočná služba štátu/verejnej správy".
Tí, ktorí kritizujú ZP na základe čísiel a prepočtov nechápu, že cieľ ZP nie je "kvantitatívne zlepšenie" - ale že zavádza nové kvality hodnôt, ktoré majú až sekundárne zlepšiť aj "množstvo" prostriedkov pre každého. Avšak odstránenie novodobého otroctva - existenčnej závislosti na zarábaní peňazí, získanie skutočnej slobody a psychickej pohody "nemusím sa báť, čo bude zajtra" a "môžem skutočne slobodne konať to, čo chcem" - to sú zásadné zmeny, ktorých pozitívne dopady si len ťažko vieme predstaviť v dnešnom ubolenom a vystrašenom svete.
ZP by tak kvalitatívne priniesol odstránenie ZBYTOČNÝCH vyvolaných nákladov, ktoré vznikajú v štátnej a verejnej správe len preto, aby tvorili "zamestnania" a "zisk" v štátnych zákazkách, ktoré však vo veľkej miere nie sú podložené reálnou užitočnosťou pre občana. ZP by zjednodušením celého aparátu výberu odstránil množstvo korupcie, zbytočných činností a inštitúcií, ktoré systémovo živia celú chobotnicu štátu. Áno, státisíce štátnych zamestnancov by prišlo o prácu. Ich príjem by sa znížil na úroveň ZP. Avšak v pokoji a s úsmevom - bez stresu o základné životné potreby, by si začali riešiť svoje rodinné šťastie a osobné naplnenie. Niektorí by si spravili ďalšie dieťa, iní by sa začali venovať „INEJ užitočnosti" - učili by deti hrať na klavíri, sadili by len tak stromy, alebo by robili naše pôvodné slovenské remeslá, ktoré ich jednoducho bavia, aj keď nie sú až tak „ekonomicky výhodné" ako pracovať v banke, na daňovom úrade alebo ministerstve.
