Mojim životným princípom sú sloboda a autenticita - právo každého človeka prežiť svoj život podľa seba, bez toho, aby mu ho určoval spoločenský systém, konvencie, alebo aj len názory iných o tom, "čo sa patrí alebo nepatrí". Neverím, že existuje niečo ako "objektívna pravda" alebo "univerzálne dobro" pre každého, alebo nad všetkými. Preto nevidím ani zmysel v hlásaní akejkoľvek "objektívnej" reality - ale v poznaní svojho vlastného vnútorného sveta a prežívania - či už vedomého, alebo nevedomého.V tomto duchu mi zmenila život postmoderná psychológia, kde sa venujem komunikačnej a hypnotickej psychoterapii v tradícii Miltona H. Ericksona. V tomto ne-objektivistickom prístupe vnímam každého človeka ako unikátnu individualitu, s jeho vlastným právom na svoju realitu a svoje videnie toho, čo je správne, dobré a dokonca aj skutočné. A preto tiež neverím v osvietené schopnosti vodcov, lídrov a politikov "objektívne" určovať správny smer nám všetkým - pretože to vieme iba MY SAMI. Zoznam autorových rubrík: Ekonomika, Filozofia života, Súkromné, Nezaradené
No. A máme teda riešenie! Spojíme všetkých obyvateľov Európy, Španielsko zruší hranice s Francúzskom, Francúzsko s Nemeckom, Nemecko s Čechmi a oni s nami. Ale pozor vo všetkom!
Čo ja za seba vyčítam projektu EÚ, je veľmi široký mocenský problém - a to systematické potieranie národných štátov a ich suverenity. Dnešná mapa Európy vlastne do dôsledkov predstavuje "dobytie národných štátov" bez jediného výstrelu - to čo sa nepodarilo Hitlerovi vojensky, dotiahli ekonomicky a politicky. Verím, že aj za Slovenského štátu si niektorí ľudia pochvaľovali... bolo to "politicky korektné, ekonomicky nám to zabezpečovalo silnú naviazanosť na nemeckú ekonomiku, pociťovali sme bezpečnosť". Znie vám to povedome?
Pred nedávnom som sa dostal k zaujímavému prieskumu o šťastí obyvateľov jednotlivých štátov na zemi. Zaujímavosťou je, že najvyspelejšie spoločnosti západného sveta vôbec nezaručujú šťastný život svojim obyvateľom - napr. USA sa umiestnilo až na 150, Slovensko na 132. a Čechy na 128. mieste tohoto rebríčka (Vždy som tvrdil, že nám tu je lepšie ako v Amerike:) Naproti tomu malé ostrovné štátiky a niektoré rozvojové krajiny tretieho sveta sú schopné najlepšie napĺňať životné očakávania svojich obyvateľov s najnižším dopadom na životné prostredie. Prečo sú obyvatelia Kuby, Kolumbie alebo nejakého ostrovčeka Vanuatu najšťastnejší na zemi?
- všetko sú rôzne názvy pre tú istú iniciatívu. Myšlienka je na svete, technológie sú známe a dostupné. Kde je potom problém? Ak zalistujete v sekcii Politika zverejnil som na túto tému čisto filozofický článok zhruba pred týždňom. Zaoberám sa touto myšlienkou už asi 6 rokov a dospel som k názoru, že ide o komplexnú a rozsiahlu spoločenskú zmenu, ktorá je nevyhnutná podobne ako bol nevyhnutný nástup Internetu. Napriek neodvratnosti príchodu priamej demokracie je nutné aby prebehlo niekoľko vývojových fáz, ktoré sa len veľmi ťažko dajú preskočiť bez extrémnej moci a prostriedkov. Existujú však možnosti ako nastúpiť na správnu cestu a postrkovať veci správnym smerom s minimálnym úsilím?
Čím je vlastne výnimočný poslanec v Národnej rade alebo v miestnom zastupiteľstve? Je to človek ako každý iný, alebo má naozaj schopnosť zhmotňovať sny nás všetkých, ktorí sme mu dali mandát? Už dlhé roky sa zaoberám myšlienkou virtuálneho parlamentu na Internete, ktorý by umožnil hrať sa na poslancov aj bežným voličom.
