Nakoľko sme našim blízkim skutočne zaviazní?
Tento smutne krátky, avšak pravdivý príbeh sa skutočne stal. Podobné situácie zažívame celý život - či už zo strany rodiny alebo partneriek. Na prvý pohľad nejde o nič viac ako o "prispôsobenie sa" partnerovi alebo blízkym - "veď ich máme radi". Avšak až nedávno som zistil, že ide o bohapustú manipuláciu cez pocit viny. Je to čítankový príklad toho, ako sa pácha násilie na našich najbližších. Vyžadovať od blízkeho aby sa prispôsobil vašim vrtochom, lebo "inak vás nemá rád" nie je o nič morálnejšie ako sa mu vyhrážať fyzickým násilím.
Skutočná láska nič nevyžaduje, je nezištná
Verím, že keby sa všetci ľudia naraz rozhodli, že nebudú od svojich blízkych nič vyžadovať, ale naopak - začnú sa z lásky úprimne zaujímať o potreby a starosti druhých, nikto by neutrpel. O čo viac poteší pomoc, ktorá príde zo srdca, zo zámeru urobiť vám dobre, oproti citovému vydieraniu. Ale čo naše deti? Žiadali nás, aby sa nám narodili? Myslím, že to že sa nám narodili, bolo z veľkej časti a s radosťou prijaté ako dar o ktorý sme si koledovali. Chcú len byť napapané, zdravé a milované.
Napapané, zdravé a milované sú deti na Vanuatu
Podľa prieskumu www.happyplanetindex.org ľudia žijúci v mestách a v modernej západnej civilizácii sú stále menej šťastní a potrebujú stále viac prírodných zdrojov na to, aby si svoj dobrý pocit zo života udržali. USA sú na 150. mieste!! Najšťastnejší ľudia na svete však nežijú vo vyspelých krajinách Európskej únie, ale v malých ostrovných štátikoch, v súlade s prírodou a s miestnou komunitou. Jednoduché prírodné jedlá, veľa slnka a kvetov, more a hlavne veľa priateľov a blízkych, ktorí neváhajú osláviť každý večer skromnou hostinou, hudou, spevom a tancom. Vanuatu, Costarica a dokonca aj Cuba a Vietnam sú na popredných miestach svetového rebríčka "ekologického životného štýlu". Deti sú napapané, rodičov majú spokojných a žijú v zdravom prostredí.
Život v ovocnom sade vymením za život v paneláku a kancelárii
Som presvedčený, že môjmu synovi by som nijako neublížil, ak by som prestal časom pracovať ako manažér, prestal by som "zarábať" a začal skutočne robiť niečo, čo ma bude robiť skutočne šťastným. Život v paneláku by som vymenil za život v ovocnom sade uprostred malebnej karpatskej prírody, s malým domčekom, kde by sme s manželkou a priateľmi otovrili najkrajšiu čajovňu s penziónom v širokom okolí. Možno by som prestal chodiť autom do práce, možno by som nepotreboval obleky a ani nové mobily a nákladné nákupy v hypermarketoch. Avšak - čo ak moja manželka a moji blízki si už príliš privykli na "výdobytky" civilizácie - na auto, televíziu, mobily, internet, reštaurácie, šaty, dovolenky? Čo ak svokra prehlási, že sa už nebudem môcť postrať o svojho syna?
Ponúknem im svoje vnímanie šťastného a zdravého života a sami sa rozhodnú.
Môj projekt "Umenia života" nájdete tu: www.tea.sk .
