Čo bolo vlastne pôvodnou myšlienkou trhu v demokratickej krajine?
Možnosť spotrebiteľa slobodne si vybrať.
Ako „slobodnú trhovú voľbu" však chápem taký výber, ak nie som nútený si vybrať niečo, čo vlastne nepotrebujem alebo nechcem.
Dnes 99% občanov rieši otázku ako "zarábať". Nie žiť, ani ako byť užitočný - zarábať dnes znamená robiť nejaké záhadne vybrané činnosti, ktorých cieľom je získať "kupóny na život", zvané peniaze.
Zarábať peniaze však dnes často znamená podieľať sa na neužitočných a často nezmyselných činnostiach skorumpovaného a deformovaného systému, kde kritériom „správnosti" je iba ziskovosť definovaná nadnárodnými investormi a politikou. A skorumpovaný štát to naplno podporuje - ekonomický zisk je jediné kritérium - nie sloboda, záujmy a blaho občanov. Veď majiteľom našej štátnej správy stačí „zabezpečiť" aby boli vždy zvolení a na to im stačí podriadiť si zopár majoritných politických strán.
Trh by nikdy nemal fungovať za hranice obchodu. Len tak udrží slobodu výberu spotrebiteľa a nezájde do vydierania. Akonáhle záujmy "divokého trhu" začnú zachádzať do schopnosti manipulovať politikou, zákonodarstvom, súkromné záujmy korporácií a finančníkov sú schopné prebujnieť ako rakovina do štátnej moci. Už to nie je slobodný trh a slobodná hospodárska súťaž, ale klientelizmus, korupcia, zlyhanie demokratických princípov, často vedúce k obmedzovaniu a deformácii ľudských práv, ergo správne nazývaných ako fašizmus. Ak sú v štátnej správe záujmy súkromných skupín nadradené občianskym záujmom, začnú "ziskuchtiví" umelo vytvárať potreby a riadiť slobodné práva občanov. Ponechávajú nás, ľudí, závislých na vyfabrikovaných potrebách a tým už nejde o slobodný trh, ale o manipuláciu - vynútenú závislosť. Musíme podávať priznania, žiadať o povolenia, platiť poplatky, používať služby, vykazovať, povinne si obstarať, povinne vymeniť, povinne dať obhliadnuť, povinne dať zaručiť, povinne poistiť, povinne sa zapojiť, povinne spotrebovávať a nakoniec - najvyššia povinnosť, vynútená finančnou oligarchiou - všetci sme povinný zarábať ICH PENIAZE.
Slobodné uplatňovanie potrieb je možné len vtedy, ak občan na začiatku NEMUSÍ nič žiadať od súkromného sektora. Aspoň v oblasti základných životných potrieb. Nikto ma nesmie vydierať stratou prístrešia, prístupu k jedlu, vode ani energiám, ak sa mám skutočne slobodne rozhodovať, či chcem vykonávať nejakú činnosť ako prácu alebo nie. Na to tu mal byť predsa náš štát - zastupovať naše občianske záujmy, ľudské práva a naše slobody. Náš štát mal vydávať naše peniaze a nie si ich požičiavať za úrok od súkromných bankárov. Prednostné prepojenie ktoréhokoľvek politika so záujmami súkromných lobistov alebo finančníkov a nie primárne záujmov občana, považujem za velezradu! My občania sme na prvom mieste - bojujme za svoje práva mať zvrchovaný a neskorumpovaný štát, bez vplyvov bankovej a korporátnej mafie! Podporme skutočne občianske politické strany a hnutia, nie peňažný fašizmus!
