V priemere teda k voľbám, kde občanovi o niečo reálne ide a kde o výsledky medzi sebou bojuje množstvo strán či jednotlivcov, čo je určite mediálne lákavejšie, prišlo 39,3% voličov. Ak by bolo zakaždým potrebných 50% účasť voličov, okrem tých parlamentných by boli všetky ostatné neplatné. Priama demokracia je však degradovaná a sťažená na toľko, že pokiaľ chcú niečo zmeniť občania, je nastavená vysoká latka, ktorú treba preliezť. Ak ide o voľby poriadané štátnym aparátom, ktorý bol zvolený práve občanmi, stačí smiešna a mizerná účasť... nad legitimitou napríklad volieb v košickom VÚC (13%) či volieb do EP (13%) ostáva rozum stáť. Ale štátu, resp. EÚ to v tomto prípade stačí. Pretože to chcú oni a hlavné je, že aspoň niekto prišiel a odsúhlasil to, čo bolo treba, aby veci mohli fungovať ďalej. Napríklad referendum konané v roku 2010, ktoré obsahovalo rozumné požiadavky, pritiahlo k urnám iba 22,8% voličov.
Je teda viac než zrejmé, že otázky, ktoré sa týkajú vyšších ideálov a nie hmatateľných a viditeľných vecí ako osoba prezidenta či problém s chodníkmi v obci, jednoducho nikdy nepritiahnu dostatok voličov a teda nemajú šancu na presadenie platnosti téz. Realitou je, že v spomínaných voľbách v rokoch 2010-2014 ostalo doma v priemere 60,7% voličov (40 až 87%). V tejto matematike, účasť 21,4 z priemeru 39,3 znamená, že na referendum prišlo cca 54% z tých voličov, ktorí sa zúčastňujú pravidelne volieb. Debaklom by som to teda nenazval.
Treba vidieť podrobnosti - otázka homosexuálnych zväzkov asi viac dvíha zo sedadiel staršiu generáciu, pričom títo už malé deti nemajú a tak ich otázka sexuálnej výchovy až tak priamo neiritovala; naopak pre tú mladú je skôr hmatateľná napr. sexuálna výchova, pretože práve táto skupina obyvateľstva má deti vo veku, v ktorom by sa ich to týkalo a zároveň je možno tolerantnejšia k otázkam číslo 1 a 2. Ja osobne som mal v okolí veľa ľudí, ktorí síce vágne súhlasili s otázkami, ale jednoducho neboli ochotní vstať a ísť voliť. Považovali to za pomerne dôležité, ale nie až natoľko, aby šli voliť.
Prv než sa vrátim nazad k inštitútu referenda, spomeniem ešte jednu do očí bijúcu vec - v klasických voľbách patrí voličstvo maďarskej národnosti medzi to s vyššou než je priemerná účasť, je brané ako disciplinované. Keď som pozrel výsledky referenda, bolo mi hneď zrejmé, že okresy s vyššou maďarskou populáciou mala úplne najnižšie účasti v okresoch. Pre príklad top 5 najnižšie účasti - Dunajská Streda 7,64%, Komárno 7,78%, Rožňava 8,29%, Rimavská Sobota 8,62%, Šaľa 10,71%. Priemerná účasť 8,6% (hlboko pod 21,4) a zároveň podiel menšiny v týchto okresoch je v priemere 46% (vysoko nad celoštátnymi 8,5%). Podrobné čísla nech si každý pozrie sám, ja tvrdím, že tam nastala istá úmera. Konkrétne v okrskoch Kolárovo či Sútor bola účasť 0,00% a dúfam že to nie je svetový unikát.
Toto referendum bolo iné v tom, že bolo namierené proti istej časti obyvateľstva, resp. istej časti obyvateľstva správajúcej sa inak, ako väčšina. Ruku na srdce, je isté, že ak by práve táto komunita iniciovala referendum, myslým že by ťažko nazbierala potrebný počet podpisov aby sa vôbec mohlo vyhlásiť a ak si predstavíme teoreticky jeho konanie, účasť na ňom (ak by sa ho drvivo zúčastnili len voliči "ZA") by prekonala negatívne aj tú do EP. Na ich šťastie, ich agendu za nich presadzuje či bude presadzovať štát.
Bez ohľadu na fakty popísané v článku, je potrebné ad 1 zmeniť parametre a celkovú konštrukciu referenda. Čísla z neho vyplývajúce by som odvodil od počtu obyvateľov štátu, t.j. tieto numerá by sa menili po každom sčítaní obyvateľstva. Na vyhlásenie referenda by som navrhol kvórum 5% počtu obyvateľov štátu, teda kvórum rovnaké ako v prípade klasických volieb. V tomto prípade by to predstavovalo nutnosť zozbierať približne 270 000 podpisov (či cca 220 000 podpisov, ak berieme do úvahy len občanov s právom voliť) Pre platnosť konaného referenda by mohla stačiť účasť povedzme 25% oprávnených voličov. Vzhľadom na priemer účasti vo voľbách spomenutých na začiatku (39,3%) by to bola cifra, ktorú by bolo možné ľahšie dosiahnuť a referendum by už vopred nebolo konané v atmosfére nedosiahnuteľnosti, čo demotivuje. K nižším kvóram by som nešiel, pretože by to skĺzlo k tomu, že minoritné názory by sa presadzovali na základe apatickej väčšiny.
