daniel moško
Návštevnosť na novom Tehelnom poli
Slovan sa na jar 2019 vrátil domov, na nové Tehelné pole. Očakávania boli obrovské, ako z hľadiska výkonov a budúcich úspechov tímu, ako aj z hľadiska vzkriesenia návštevnosti.
Človek. Manžel. Otec. Vyštudoval Politológiu. Má rád štatistiky. Zoznam autorových rubrík: Knihy, Film, Politika, Hudba, Spoločnosť
Slovan sa na jar 2019 vrátil domov, na nové Tehelné pole. Očakávania boli obrovské, ako z hľadiska výkonov a budúcich úspechov tímu, ako aj z hľadiska vzkriesenia návštevnosti.
Pred dvoma rokmi som sa pozastavil nad odlišným stavom dvoch Slovanov v Bratislave, hokejovým a futbalovým (http://danielmosko.blog.sme.sk/c/311261/Slovan-vs-Slovan.html ). Po vyše dvoch rokoch som sa pozrel, čo sa zmenilo za tie dve sezóny a či sa moje predikcie uberali správnym smerom.
Na prebiehajúcich majstrovstvách sveta štartuje 32 teamov, avšak nie je to taký pestrý karneval, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Krajiny zúčastnené na MS majú spolu cca 1,85 miliardy obyvateľov. Vedeli ste však, že vyše 30% z nich má úradný jazyk angličtinu a 16% španielčinu? Spolu s portugalčinou tvoria tieto tri jazyky takmer 60% podiel.
Bratislava už dávno nie je obohnaná ostnatým drôtom a koketuje s obcami na jej hraniciach, či už v Rakúsku či Maďarsku. Počet obyvateľov slovenskej národnosti v týchto obciach rastie každým rokom a v niektorých už tvoria aj štvrtinu či tretinu obyvateľstva. Ich presun si zabezpečujú prostredníctvom vlastných motorových vozidiel a aj pre potenciálnych návštevníkov týchto obcí je hlavnou možnosťou dostať sa tam osobné vozidlo.
Pamätám si, že ako malý chlapec sme často chodili na územie medzi Malým a Veľkým Draždiakom, kde bola možnosť zahrať sa, opekať si na ohnisku, či kúpať sa vo vode. Dnešný stav, hlavne Malého Draždiaka a plochou medzi ním a Veľkým bratom však nie je uspokojivý a musíme žiaľ skonštatovať, že potenciál tohto územia je nevyužitý. Pritom Petržalčania (no nielen oni) potrebujú nový vitálny kvalitný park - miesto, kde sa budujú sociálne väzby v príjemnom prostredí, miesto kultúrnych podujatí, športových a turisticko-kondičných aktivít, či iba možnosť posedieť si v tichom objatí lesa.
Početnosť a stav detských ihrísk v Bratislave za posledné roky kontinuálne klesal a zhoršoval sa; ruka v ruke s nižšou pôrodnosťou a potrebou využitia týchto plôch. Akonáhle sa tento trend obrátil, čerství rodičia pocítili nedostatok miesta pre trávenie času so svojimi ratolesťami. Súčasné detské ihriská - tie, ktoré sa zachovali a mali to šťastie že sa rekultivovali - pripomínajú akési ohradené pevnosti, vnútri ktorých sú oázy čistého a upraveného prostredia, pričom bývajú zúfalo preplnené a kapacitne nezvládajú nápor dospelých s deťmi. Zvyšné zarástli burinou či slúžia ako parkovacie miesta ako dôsledok besného parkovania pri akútnom nedostatku miest pre autá.
Slovan Bratislava opäť zakončil svoju púť v pohárovej Európe v najkratšom čase. Že je to hanba, je bez diskusie. Že je to pomaly chronický stav, začína byť evidentné. A logické.
Toto je blog o mojej nádhernej, šikovnej, múdrej dcérke, ktorú veľmi milujem a ktorá mi dennodenne prináša obrovskú radosť.
Kedže v úvode musím použiť minimálne 120 znakov a neviem čo k veci by som vzhľadom na nadpis mal napísať, miniem ich týmto spôsobom :-)
Postavenie, v ktorom sa momentálne nachádzajú dva popredné Bratislavské aj slovenské športové kluby – hokejový a futbalový Slovan, je diametrálne odlišné. Kde sú hlavné príčiny a čo môže byť riešením?
Naši hokejisti budú zrejme radi, ak skončia na tomto šampionáte lepšie ako na 12. mieste. To je rezultát kotrý sa rysuje po včerajšej prehre s Fínskom. Pravda je, že domáci team nikdy doma nebýva prorokom. V tomto kontexte sa však zväčša myslí to že mužstvo nesiahne na medaily. Nie že nepostúpi ani do osmičky. Skúsim zhrnúť svoj pohľad na hru našich a na okolnosti v zákulisí ktoré podľa mňa mali vplyv na výkony a výsledky.
Človek musí nasadnúť do auta a ísť krížom krážom po Slovensku aby si uvedomil, v akej krásnej krajine žijeme. Keď som prvý raz navštívil na pár dní Oravu, Vysoké či Nízke Tatry, Liptov ; bol som uchvátený a ako človek z juhozápadu slovenska som pocítil, že „toto" je to pravé Slovensko. Rovnaký zážitok som očakával aj od návštevy Pienin.
Taká téma, že o ničom. Že dovidenia. Že nemám čo robiť asi a statne sa nudím. Ale na druhej strane, nech dvihne ruku ten, ktorý o tom nikdy nerozmýšľal. Že či teda budúci rok áno, alebo nie. A hlavne ako? Aký koniec sveta môžeme očakávať?
Skôr náhodou než plánovane som navštívil pobočku jednej banky. Nalomila sa mi totiž bankomatová karta a obával som sa, že sa mi odlomí úplne a budem v háji. Teraz možno prezradím totožnosť banky, ale po novom ponúkajú tzv. bezkontaktnú kartu, takže som si povedal že dva v jednom...
Bratislavské oslavy nového roku sú pre mňa rutinou. Všetko čo sa stane rutinou si človek prestáva vážiť, všakže. Všetky tie „tématické" okruhy v rámci Starého mesta, kontroly na vstupných bránach filtrujúce nebezpečné predmety aj jedincov... človek po čase túži skúsiť aké to je aj v iných metropolách. Pred pár rokmi som preto vyskúšal stráviť posledné hodiny roka v blízkej Viedni. Tieto „zážitky" by som radšej vymenil za „rutinu" v Bratislave... neporiadok, až bordel v samotnom centre aj širšom okolí, neexistencia akýchkoľvek „kontrolných bodov", vystrájajúce tlupy prevažne Turkov ktorí kúsok odo mňa zapálili kontajner, pyrotechnika ktorá bola hádzaná do stredu davu a podobne. Ale predsa po ďaľších dvoch či troch rokoch prišla chuť vyskúšať niečo nové. Tým miestom sa stala Praha.