Najväčšou z týchto krajín, ktorá v súčasnosti zažíva veľmi negatívne obdobie po všetkých stránkach, je Bulharsko. Moderné Bulharsko zažíva ťažké časy. Ekonomika stagnuje, životná úroveň klesá a mladí ľudia opúšťajú krajinu v snahe nájsť si prácu a získať slušnú mzdu. To spolu s demografickou a politickou krízou krajine neumožňuje vyvíjať sa správnym smerom. Keď Bulhari dostali oficiálne právo pracovať v západnej Európe, európske vlády a obyvatelia boli zdesení. Mnoho Bulharov sa vydalo do ostatných krajín hľadať lepší život. Tento trend sa stal tak veľkým, že napríklad bulharský systém zdravotnej starostlivosti má dnes nedostatok kvalifikovaných odborníkov, pretože všetci odišli hľadať prácu v západnej Európe. Ale ani Západ dnes neprosperuje, a ľudia tam prežívajú so zníženými platy, za rastúcej nezamestnanosti a rastúcich cien. Pre Bulharov je však aj toto lepšie, pretože situácia v Bulharsku ešte horšia.
Demografická situácia krajiny sa zhoršuje od sčítania obyvateľstva v roku 1985, kedy krajinu obývalo takmer 9 miliónov obyvateľov. 26 rokov potom, sčítanie z roku 2011 ukázalo úbytok cca 1,6 milióna čo je pokles o 18% behom jednej generácie. Prirodzený prírastok (alebo skôr úbytok) je neuveriteľných 5%. V súčasnosti žije v krajine cca 6,2 milióna Bulharov (85%), 650 tisíc Turkov (9%) a 350 tisíc Rómov (5%). Práve turecká menšina bola v minulosti obeťou represií, kedy po roku 1985 Komunistická strana Bulharska pristúpila k výraznej snahe o asimiláciu, čoho následkom opustilo krajinu okolo 300 tisíc turkov behom ďalšej dekády. Keďže však po zmene režimu začali hľadať únik z krajiny aj desaťtisíce bulharov, pomer podielu turkov na obyvateľstve krajiny zostal viac menej zachovaný. Bez týchto exodov a prirodzenej vyššej pôrodnosti tureckej menšiny, by dnes títo tvorili podstatne viac ako 9% obyvateľstva. Štatistickou zaujímavosťou je fakt, že k moslimskej viere sa hlási až okolo 12% obyvateľstva, čomu pomohol fakt, že zhruba polovica Rómov sa hlási k islamu. Pár príkladov podielu turkov na obyvateľstve krajiny – v niektorých okresoch tvoria významný podiel: Kardžali 67%, Razgrad 51%, Targovište a Silistra po 37%, Šumen 31%, Dobrič a Rusov po 14%, Haskovo, Burgas a Sliven okolo 13%. Geograficky majú významné zastúpenie v strede južnej časti a severo východe krajiny. V Západných okresoch krajiny naopak Bulhari tvoria konzistente cez 90%.
Aj ostatné spomínané krajiny nie sú konzistentné ako etnicky tak nábožensky. Albánske minority tvoria 25% podielu obyvateľstva krajiny, macedónske 35% a Kosovo je krajinou kde minorita desaťročiami prevážila na 90%-nú majoritu. Keď sčítam v krajinách od Bulharska po Albánsko (spolu majú 14 miliónov obyvateľov), dospejeme k nasledovným číslam: Bulhari, Macedónci a Srbi tvoria 7,8 milióna (56%), Albánci, Turci a Rómovia 5,8 milióna (41%). Zrejme tušíte kam smerujem – rozdelil som národnosti podľa náboženského vyznania, ktoré je v tejto časti kontinentu asi najdôležitejšie. Ak by existoval štát zahŕňajúci tieto krajiny, slovanské obyvateľstvo by sa zrejme počas málo dekád stalo minoritné. Možno ozaj platí porekadlo, že kolesá dejín zvyknú opísať kruh a územie bývalého osmanského impéria sa vplyvom demografie ocitne opäť pod vplyvom dnešného Turecka, ktoré si môže začať nárokovať ochranu svojich „príbuzných“ aj v susedných štátoch.
Pás krajín - Albánsko, Macedónsko, Kosovo, Bulharsko
Územia, kde žije viac ako 30% albáncov a turkov
