Dobrá správa - Smer bude konečne vládnuť sám

Prečo je teda pre mňa ako voliča pravica dobrou správou drvivé víťazstvo SMERu? Treba byť trochu „sebakritický" a vedieť sa pozrieť aj do svojich radov a povedať nahlas či priznať si čo a prečo sa robilo zle a prečo je výsledok aký je. SMER je typom strany ktorý nedokáže vziať samostatne zodpovednosť na svoje plecia. Chorobne sa bojí toho že by mohol zlyhať a že by sa mohol dostať do pozície že nedajbože začnú byť jeho prešľapy viditeľné a ľudia začnú ukazovať prstom že aha - vládnu si sami, majú 100% komfort a predsa robia lapsusy. V roku 2006 si SMER vzal do vlády dvoch pajácov ako „krovie" - SNS a HZDS, pričom vieme ako sa diametrálne odlišne choval SMER k svojim vlastným ministrom (nedotknuteľní) a ako k ministrom týchto príveskov... Teraz po týchto voľbách je na stole viacero faktov - SMER získal viac než sám očakával: v prieskumoch za posledných 18 mesiacov bol jeho priemerný zisk okolo 40% a prieskumy z troch mesiacov roku 2012 mu dávali v priemere ešte menej. Ľudia teda podporili svojho favorita z roku 2010 a našlo sa monoho tisíc občanov ktorí prešli ako výraz protestu z iných strán a podporili teraz SMER. Druhým faktom je, že kedže SMER čakal menej, bol pripravený ponúknuť miesto prívesku ďalšej, či ďalším stranám. Po včerajšku sa zdá, že ostatné strany ktoré sa dostali do parlamentu o tento „post" záujem nemajú. SMER a Fico sa tak dostali do pozície malého chlapca, ktorý síce na Vianoce očakával veľa darčekov, ale jeho skutočné množstvo ho priviedlo až do rozpakov a teraz nevie čo s toľkými hračkami spraví. Dostal ich príliš veľa... Keď som pozeral včerajšie debaty, mal som pocit že pravicové strany si tento fakt a to že „môžu byť" v opozícii celkom užívali. Akoby boli zrazu v niečom silnejší ako obor SMER. Na rozdiel od neho totiž majú pred sebou relatívne kľudné obdobie, ktoré môžu stráviť čistením vlastných vzťahov. SMER dostal obrovskú moc a s ňou prichádza obrovská zodpovednosť. Je to obor, do ktorého ale - kedže je sám, budú malé pravicové strany útočiť zo všetkých strán a budú sa ho snažiť krok po kroku zničiť. V jednote je síce sila, ale rovnako tak prináša osamelosť, ak má dotyčný množstvo - aj keď malých nepriateľov. Pre pravicové strany je tento volebný výsledok dobrou správou. Môžu očistiť zrno od pliev, porozmýšľať nad novou kvalitou vzťahov, vytvoriť prípadne nejaký novotvar na stabilnom základe. Je pravda že viacerí sa dohodnú ťažšie ako jeden, ale ak sa im to podarí, o 4 roky - a možno aj skôr - prídu s čerstvými ideami, lídrami, vzťahmi a inou kvalitou ponuky. Keď som si pozeral volebné zisky všetkých zúčastnených strán, dospel som k záveru že ak by každý hlavný ideový smer zastupovala jedna strana, dostali by sme približne tieto čísla - ľavica 47%, pravica 18%, kresťanskí demokrati 9%, liberáli 7%, národniari 8%, etnické menšiny 11%. Z toho vidíme, že ľavica je zoskupená na 95% v jednej jedinej strane, pričom pravicu tvorí množstvo strán od klasickej pravice, cez kresťanských demokratov až po liberálov (a aj MOST-HÍD sa hlási ku pravici). Rôznorodosť je teda na tejto strane spektra veľká, ale nasledujúce obdobie je treba využiť na hľadanie prienikov, na hľadanie nových sviežich tvárí, na reálne uveriteľné a realizovateľné programy. SMER dosiahol vrchol, a práve v tomto momente triumfu ale nastal zároveň jeho pozvoľný pád.