Ako som písal pred troma dňami TU , zrkadlový scenár udalostí z Kyjeva začíname vidieť na Kryme, v opačnom garde. Majdan zvrhol proruskú politickú elitu krajiny, ktorá (ak berieme do úvahy údaje zo ščítania obyvateľstva) chcela prinútiť 78% väčšinu Ukrajincov k pripojeniu krajiny do Ruskej sféry vplyvu. Na Kryme, ktorý má status autonómie a 60% jeho obyvateľov sú Rusi, chce zase miestna politická sila osamostatnenie či pripojenie k Ruskej federácii (o čom má napovedať referendum plánované na 25.mája). Obávam sa však, že k tomuto ani nemusí, pri obrovskom tempe udalostí a eskalácii konfliktu, prísť. Obavy mám preto, že na základe vyjadrení a činov Západu a Ruska musím konštatovať, že tí jední iba rozprávajú, zatiaľ čo tí druhí konajú. Stručná prehliadka posledných výrokov je zahanbujúca: USA vyhlásilo že „silne podporujú územnú celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny a očakáva že ostatné štáty urobia to isté". Európski politici (tak ako počas celého trvania Majdanu) vypisujú na twitery statusy (Sikorski, Rasmussen), chodia na priateľské „podporné" návštevy do Kyjeva. Niečo k veci a konkrétne prezradil pre Reuters vojenský veliteľ síl NATO v Európe Breedlove, ktorý prehlásil že USA ani NATO nemajú pripravený plán protiakcie, ak by sa Rusko rozhodlo vojensky na Kryme zakročiť. Na otázku, či má z toho obavy povedal že „toho by sa mal obávať každý, ale nie je to momentálne jeho najväčšia obava". Tak to mi vyrazilo dych. Ako kolega Krajniak písal vo svojom blogu , má obavy o obsadenie postov vedenia NATO či zahraničnej politiky EÚ. Dúfam ale, že jeho obavy sa nenaplnia, nakoľko si len ťažko viem predstaviť viac nekompetentné figúrky, aké sú tam už teraz a snaď už prekonané nebudú. Európa už desaťročia vojensky upadá a to čo vidíme dnes, sú žvásty, žvásty, žvásty - to je všetko, čo Európa pre Ukrajinu reálne vie urobiť. Ak niekto robí geopolitiku podopretú „vyhláseniami" a „očakávaniami", koleduje si iba o problém. Pripadá mi to až, že EU a USA nahrávajú Rusku. Tí sú totiž v tejto situácii zatiaľ jediní, kto reálne chce a vie niečo urobiť (viď pohotovosť 150 tisíc vojakov v západnej časti Ruska či bojová pohotovosť letectva) a ak sa ozaj rozhodnú, nikto pre Ukrajinu geopolitický konflikt nebude vyvolávať. Pri dnešnom stave vecí sa zdá, že na to Ukrajinci ostanú sami. Avšak, falošné tóny z úst nového vrchného veliteľa ukrajinských síl Turčinova, ktorý označil obsadenie budovy v Simferopole za „protištátny zločin", len nahrávajú pocitu dvojitého metra, kedy len pár dní po násilí sprevádzajúcom zvrhnutí starej vlády, odopiera podobnú možnosť autonómnemu Krymu; a môžu byť pozvánkou pre východného suseda, ktorý je zoskupený hneď za hranicami.
Mapa podielu rusov na Kryme:
