Quo vadis, separatizmus?

V prvom rade si Rusko očividne vynútilo príklon k rokovaniam v zmysle dohôd z 21. februára. Bez Janukovyča. Pripojilo si Krym, ktorého referendum si postrážilo 123% účasťou a mohutnou vojenskou prítomnosťou. Naďalej deklaruje nezasahovanie do zvyšku Ukrajiny a uprednostňuje „jednotnú Ukrajinu" (teda bez toho čo jej vzalo). Turčynov či Jaceňuk postupne obracajú kompas, pretože po turné v západných krajinách a so západnými predstaviteľmi, nedostali vlastne skoro nič. V nasledujúcich niekoľkých rokoch dostanú finančnú pomoc v asi tretinovej výške oproti sume, ktorú potrebujú ihneď. Zároveň nedostali žiadnu vojenskú pomoc, sily NATO sa len úctivo rozmiestnili v ľahkých počtoch do členských štátov na západnej hranici. Preto začínajú budovať gardu (pretože evidentne nie každý ukrajinský vojak by bojoval v prípade invázie proti Rusom, čo by skončilo občianskou vojnou). Tiež vyzvali na odovzdanie zbraní, čo je jasný signál smerom k Pravému sektoru. Dúfajme, že počúvnu, ináč by mohla začať občianska vojna z úplne iných príčin, než sa nateraz zdá. Taktiež ostane zrejme zachovaný jazykový zákon a nová vláda je údajne naklonená federalizácii krajiny. Takže suma summarum, Rusko dostane príliš veľa. Príliš veľa vzhľadom na to, ako vyzerala situácia ešte pred mesiacom. Praje si dobré vzťahy s Ukrajinou, ale ako výstrahu jej vzalo časť územia. Pre budúcnosť, ak by náhodou Ukrajina zase vymýšľala. EÚ na financovanie Ukrajinskej studne peniaze nemá a preto bude určite neoficiálne rada, ak sa vzťahy UA - RU zlepšia natoľko, aby aj rusi prihodili niečo do záchrany Ukrajinskej ekonomiky. Samozrejme až časom, po ukrajinských voľbách a ukľudnení situácie. Zatiaľ má Ukrajina skóre 1:3 - zmenu vo vedení krajiny vs odtrhnutie Krymu, riziko občianskej vojny a krach. Uvalenie sankcií na dvadsiatku občanov Ukrajiny a Ruska Rusku ublíži asi tak, ako keď sa mne odštiepi nehet. Tí, čo čakali rázne odpovede, musia byť sklamaní. A keď sa v budúcnosti rozhodne ktokoľvek vyhlásiť samostatnosť, na základe akých kritérií mu to bude odmietnuté? Ak by sme šli do absurdna, nielen Škóti či Katalánci dostanú vzpruhu, ale aj Baskovia, Bretónci, Flámovia, taliansky sever, Bosna, bulharskí Turci, sikulskí či juhoslovenský Maďari. Prípadne mohutné konzistentné enklávy moslimov v rôznych štátoch. A nehovorím o Lotyšsku či Kazachstane, kde logika posledných krokov ponúka podobné riešenie.