Voľby do europarlamentu. Zmetie ich prílivová vlna pravice?

V Dánsku, Švédsku a Fínsku patia tieto strany podľa prieskumov k najpopulárnejším politickým formáciám. V Nórsku je takáto strana dokonca súčasťou vládnej koalície. Pred dvadsiatimi rokmi boli Švédski demokrati bezvýznamnou ultrapravicovou stranou, avšak v parlamentných voľbách 2010 získali takmer 6% a v aktuálnych prieskumoch majú 10% podporu, čo im isto pomôže aj v tohtoročných jesenných parlamentných voľbách. Fínska strana Praví Fíni dosiahla v parlamentných voľbách 2011 až 19% a podobnú podporu môžu dosiahnuť aj vo voľbách do EP. Dánska ľudová strana dosahuje v prieskumoch až 20% (voľby 2011 12,5%). Šéfka francúzskej nacionalistickej Národnej fronty chce bojkotovať ďalšiu integráciu EÚ. NF má v programe vystúpenie z EÚ a návrat k franku. A obyvatelia krajiny galského kohúta nie sú voči tomu hluchí - v prezidentských voľbách v roku 2012 Marine Le Pen získala 18% a skončila tretia, v parlamentných voľbách toho istého roku dostal Národný front 13,5%. V prieskumoch pred voľbami do EP táto strana skončí v krajine zrejme prvá. Maďarský Jobbik predstavovať nemusíme. V tohtoročných voľbách strana dosiahla zisk 20,5%. Holandská Strana slobody (vo voľbách v roku 2012 zisk 10%) dosahuje momentálne podporu okolo 16% a je druhá v poradí v rámci holandských strán. Belgický Flámsky záujem (8% v roku 2010) má takisto reálnu šancu, že jeho poslanci zasadnú do lavíc EP. Spomeňme ešte britskú Nezávislú stranu VB, ktorá má v momentálnych prieskumoch okolo 16% a je treťou najsilnejšou stranou v krajine. Naprieč Európou sa šíri nespokojnosť s vedením únie a jej smerovaním. Ale úspech krajnej pravice nemusí znamenať hrozbu či koniec, ak tí, ktorí sú teraz pri kormidle, sa poučia a budú načúvať aj iným názorom a ak staré a nové sily dokážu skĺbiť svoje vízie v prospech celku.