Najprv trochu geografie a histórie - Zakarpatská Ukrajina je geografický útvar, ktorého hornatý reliéf tvorí až 75% územia. Práve geograficko-strategické vlastnosti (hrebeň Karpát oddeľuje vnútro územia od severu a východu) historicky predurčovali pričlenenie územia západným či južným smerom, viac než východným, kde táto oblasť skončila po druhej svetovej vojne. Historicky bola táto časť zeme súčasťou Rakúska - Uhorska či prvej ČS republiky. Obyvateľstvo tvoria Ukrajinci - 80%, Maďari - vyše 12%, Rumuni 2,5% a Rusi 2%. Na základe tohto údaju by každý povedal, že v Zakarpatsku nemôže byť problém s nejakými separatistickými náladami. Avšak veci sa dali do pohybu aj tu, a je potrebné vniesť trochu svetla do posledných udalostí.
Zaujímavou figúrkou je líder zakarpatských Rusínov Petro Hecko, po ktorom pátra ukrajinská SBU. Tento samozvaný predseda vlády Podkarpatskej Rusi dal Kyjevu čas do 11.mája na splnenie svojich požiadaviek. V opačnom prípade hrozí „operáciou oslobodenia Zakarpatska od pučistov". Stavia sa do role ochrancu rusínov, maďarov či rumunov. Hecko sa „preslávil" aj minulý mesiac, kedy poslal pozývací list ruskému prezidentovi Putinovi, pričom ruské jednotky mali zaistiť vytvorenie Republiky Podkarpatská Rus. Svoju „cenu" Hecko obhajuje faktom, že na tomto území je skoncentrované ovládanie energetických uzlov Ruskej federácie a Ukrajiny. Toto všetko sa môže zdať úsmevné, ale ozaj iba zdanlivo. Čo viac by sa hodilo Rusku, ako získať spojenca na destabilizáciu Kyjevskej vlády, tentokrát na samom západe krajiny, na hranicicach EÚ? Netreba zabúdať na to, že predstavitelia Oblasti sa síce prihlásili k novému ukrajinskému vedeniu, ale pomerne veľká časť sa k nej stavia odmietavo a požaduje decentralizáciu či autonómiu. Hecko navyše mieša národnostný kokteil - podľa neho v Oblasti žije až 800 tisíc Rusínov, ktorých Kyjev ako národ neuznáva. S vyslaním mierových síl to navyše myslí vážne aj poslanec Jobbiku, ktorý tento návrh predložil parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy. Ak sa stále uškŕňate, je to predstaviteľ strany, ktorú volilo v Maďarsku 21% občanov. Juh Zakarpatia pritom obývajú v súvislom páse maďari. To, a fakt, že na slovenskom severovýchode žijú súvisle rusíni a na juhovýchode maďari, by malo byť budíčkom pre našich bezpečnostných činiteľov.
Politické zafarbenie oblasti je veľmi odlišné od zvyšku západnej Ukrajiny, v istom zmysle je to akýsi ekvivalent východnej Ukrajiny. Ak sa pozrieme na „komunálne" voľby z roku 2010, márne by sme tam hľadali zastúpenie strán ako Sloboda či Úder (aj keď vtedy sa iba začali etablovať), ktoré tvoria súčasnú ukrajinskú vládu. Tretia strana - Otčina (Tymošenková) tam získala 7,5% hlasov. Maďarská strana získala 5,6% a zvyšok si podelili dve strany - Strana regiónov silná hlavne na juhovýchode Ukrajiny (33,3%) a Zjednotený Stred (43%), ktorý nepôsobí v žiadnom inom regióne a ktorého predsedom bol ... Janukovyč. „Prorusi" teda získali pred 4 rokmi v miestnych voľbách 75% hlasov. V parlamentných voľbách 2012 sa zafarbenie zmenilo „prozápadne" - Otčina 27,7%, Úder 20%, Sloboda 8,4%. Strana regiónov ale získala 31% hlasov, čo je obrovský zisk vzhľadom na to, že ide o najzápadnejší ukrajinský región a tento fakt iba dokresľuje tvrdenie, že Zakarpatsko nie je Ukrajina „at all". Ak sa spomínané sily v Zakarpatsku 11. mája o niečo pokúsia, a zároveň prebehnú na samom východe krajiny ohlásené referendá, vláda v Kyjeve sa môže dostať do nepíjemných klieští a bude musieť oslabiť svoje zdroje alokované na východe.
