Vážený pán zástupca, vážená pani triedna profesorka, ctený profesorský zbor, drahí rodičia, moji milí spolužiaci... Zrazu som tam stál. Bol december, 2011, tiahlo mi na 19. Hlavu som mal plnú lásky, vyšších princípov, boja za slobodu a..120 otázkového prijímacieho testu na právo...Pravdupovediac, to, že tu dnes stojím a prihováram sa k vám, je pre mňa veľkým zadosťučinením. Na mojom pleci je reprezentovať pocity 36 mladých, úžasných ľudí - gepehačkárov. Zdá sa mi to (a teraz mi opdpusťte to klišé), ako by to bolo včera, čo som v čiernom tričku, so smrtkou na hrudi, ovešaný chirurgickou oceľou prvýkrát prekročil brány nášho gymnázia a spoznal som vás. To sme ešte fajčili dokopy 5 v triede, Slavo si géloval vlasy, Nika Plutková bola outsiderkou, ja som mal ešte kapelu a akustiku a naše dievčatá sa pri slove sex červenali... O 4 roky neskôr sa Slavo rozhoduje, či si nechať dĺžku vlasov 1mm alebo sa holiť bez nadstavca, z Niky Plutkovej je Erika Judýniová, jeden z najhlasnejších hlasov v triede, ja som na to hranie zostal sám, bohužiaľ už nemám s čím a naše dievčatá pri slove sex spustia 10 minútový rozhovor.