Prvý raz sa hrad spomína v listine kráľa Štefana V. z roku 1268 pod názvom Zard. Podľa uvedenej listiny Baach, brat Tekuša, šarišského župana, vydal hrad bez boja kráľovým nepriateľom a za svoju neveru bol kráľom potrestaný zabavením všetkého majetku.
Tekuš a neskôr jeho synovia, ktorí tiež zaujímali vysoké funkcie v správnom systéme uhorského kráľovstva, získavali postupne viaceré majetky v povodí rieky Bodvy (okrem iného aj neďaleký Turniansky hrad). Syn Tekuša Štefan bol maior plaustrorum uhorského kráľa Ladislava IV. (1282-1295) a komes berehovskej a potockej župy, druhý syn Tekuša Ladislav bol zasa šarišským županom. Zradou svojho strýka Baacha prišli o tieto majetky, ale už rok po smrti kráľa Štefana im nový kráľ Ladislav majetky vrátil. Iba náhradou za hrad Zaard dostala rodina iný hrad v Novohradskej stolici a hrad Zaard ostal v kráľovskej držbe.
Informačná tabuľa na severozápadnej veži
V 2. polovici 13. storočia teda stál na skalnatom vrchu uprostred dnešného Aggtelecko-slovenského krasu kamenný hrad vybavený k obrane pred blížiacim sa 2. tatárskym vpádom. Je možné, že patril do obrannej línie hradov spolu s neďalekým hrádkom Sólyomkő (Sokolí hrad, Hrad na Sokolej skale) a Turnianským hradom. Hrad Szádvár je ostrožného typu, postavený na vysokom brale so strmými stenami. Jeho prvotným zárodkom bola pravdepodobne dnes ešte čiastočne zachovalá viacposchodová veža na západnej strane ostrohy.
V neskorších dokumentoch sa hrad spomína vždy ako Zaard, v roku 1459 ako Zardwaar, v roku 1567 ako Szard a v roku 1808 ako Zadvár, odkiaľ vznikol moderný názov Szádvár. Slovenský jazykovedec Varsik vysvetľuje pôvod názvu od maďarského szár (staromaďarsky zaard = holý, plešivý) a domnieva sa, že názov pochádza od lysého krasového kopca, na ktorom bol hrad postavený. Z pôvodne maďarského názvu usudzuje, že hrad vznikol na dovtedy neosídlenom mieste. Skalnatý charakter kopca vylučuje jeho trvalé osídlenie v skoršej slovanskej dobe. Treba ale pripomenúť, že na opačnej strane údolia potoka Ménes sa nachádza kopec so starším osídlením, označovaný ako Ó-var (Starý hrad, hradisko). Archeologický prieskum pozostatkov valov na kopci Ó-var sa ešte nerobil, ale názov miesta prezrádza, že sú staršie ako je Szádvár.
Pohľad na Nemeckú (východnú) baštu, v pozadí údolie Bodvy a Slánske vrchy.
Bašta Lisztes na vonkajšom (východnom) nádvorí
Hrad Szádvár zrejme strážil obchodnú cestu, ktorá sa v oblasti dnešného Szögligetu oddeľovala od významnej dopravnej tepny Miškolc-Turňa a údolím potoka Ménes pokračovala k Sokoliemu hradu nad Silickou Jablonicou a ďalej na horný Gemer do Rožňavskej kotliny zrejme okolo dnešného Lipovníka, kde v tých časoch existoval benediktínsky kláštor. To by aj vysvetľovalo záujem rodiny Bebekovcov z Plešivca získať hrad do svojho majetku.
Hrad Szárd bol teda od roku 1268 kráľovským hradom. Koncom 14. storočia odovzdal kráľ Žigmund Luxemburský hrad Bebekovcom, ktorým patrili rozsiahle majetky v dnešnej Rožňavskej kotline a v okolí Plešivca. Proti tomu sa v roku 1406 postavili pozostalí po Tekušovi. V ďalších nepokojných časoch 15. storočia hrad viackrát pustošili husiti, dokonca ho obsadili. V roku 1527 kráľ Ján odovzdal hrad do vlastníctva Istvána Werbőczyho ale ešte v tom istom roku ho do správy a od roku 1538 do vlastníctva dostal František Bebek, ktorý spolu so svojím synom Jurajom dobudovali hrad do dnešnej podoby. Vtedy boli zosilnené hradby a vytvorené aj delové rondely. Unikátnym bol systém zásobovania hradu pomocou lanového nákladného výťahu, ktorý bol postavený v skalnatom žľabe na severnom strmom svahu. Bebekovci stratili hrad v januári 1567, kedy ho so svojimi vojskami obsadil hlavný košický kapitán Lazár Schwendi.
Pozostatky budovy na hlavnom nádvorí
Bašty Lakatos a Kerek na severnom okraji hradu
Od roku 1579 mali hrad Szádvár v zálohe viacerí vrchní uhorskí kapitáni, napr. Hans Rueber alebo István Csáky. Krátku dobu v ňom býval aj turniansky župan István Pethe. V októbri 1604 sa hradu zmocnili Bocskayho vojská, od polovice 17. storočia ho mali v rukách opäť Csákyovci. V roku 1674 časť hradu získal hlavný kapitán Pál Esterházy. V roku 1682 hrad obsadili kuruci Imricha Thökölyho, ktorí o rok neskôr hrad úspešne ubránili pred vojskami poľského kráľa Jána Sobieského. Po potlačení Thökölyho povstania sa cisársky dvor vo Viedni rozhodol 25. apríla 1686 hrad Szádvár spolu s ďalšími hradmi (aj so susedným Turnianským hradom) zbúrať.
|
|
Vnútorné nádvorie s jamou na zachytávanie dažďovej vody
Odvtedy ležal hrad nedotknutý, zarastený stromami, krami, takmer neviditeľný. Prešli stáročia aj obe svetové vojny a ruiny chátrali. Ani v modernej dobe nenašla Maďarská republika dlhé roky peniaze na starostlivosť o hrad, na jeho zachovanie. Zmena nastala v októbri 2006, kedy sa spojilo niekoľko dobrovoľníkov z blízkeho okolia a po súhlase príslušných úradov zorganizovali jednodňovú akciu na hrade s cieľom vyčistiť hradby teraz už zrúcaniny Szádvár od bujného lesného porastu. Po tejto akcii sa dobrovoľníci rozhodli združiť v rámci iniciatívy Szádvárért Baráti Kör (Okruh priateľov Szádváru). V marci nasledujúceho roku v spolupráci s mestom Szögliget a zamestnancami Aggteleckého národného parku osadili informačnú tabuľu o krátkej histórii Szádváru a vyčistili ďalšie územie hradu.
Od tejto chvíle sa dobrovoľnícke akcie za vyčistenie a udržanie okolia Szádváru konajú každoročne. Naposledy sa nadšenci stretli na pravidelnej pracovnej akcii 14. marca 2009. Občianske združenie Alma-centrum na Slovensku a Szádvárért Baráti Kör v Maďarsku tiež pripravili od 9. do 14. júla 2009 na hrade Szádvár prvý medzinárodný detský tábor SZÁDVÁR, ktorý spojil deti troch národov - slovenského, maďarského a poľského. Okrem pestrého programu prispeli dobrovoľníci z oboch občianskych združení k obnove hradu ďalšími murárskymi prácami na hradnej bašte Lisztes.
Zbytky tzv. Novej bašty a južných hradieb
Červená bašta (Veres bastya) na južnej strane opevnenia.
Vláda Maďarskej republiky vyčlenila v roku 2007 v rámci starostlivosti o kultúrne pamiatky pre hrad Szádvár 700 000 forintov na geodetické práce. Tie na hrade Szádvár začali v novembri 2007 pracovníci Herman Ottó Múzeum a ďalší pomocníci. Výsledkom ich práce je okrem presného zamerania aj počítačový priestorový model hradu. Z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky bola v roku 2007 v rámci účelovej dotácie pre euroregionálne aktivity vyčlenená čiastka vo výške 234 tisíc Sk pre združenie Euroregión Kras na podporu Európskej kultúrnej cesty na Silickej planine, Tá smeruje od jaskyne Gombasek na slovenskom území na hrad Szádvár na maďarskom území. Záujemcovia o geocaching môžu nájsť informácie o Szádvári tu. Turistické cesty v okolí hradu sú vyznačené tu.
Na rozsiahlejšiu a dlhodobú starostlivosť o hrad Szádvár zatiaľ nie sú peniaze. Našťastie má hrad obdivovateľov a dobrovoľníkov, ktorí na neho každý rokom myslia.
|
|
Mohutné opevnenie pod svahom chránilo lanový výťah na hrad
Poznámka: Fotografie zachytávajú stav vegetácie v lete 2008.
Literatúra:
Varsik, B.: Osídlenie Košickej kotliny II., Bratislava 1973
Rozhodnutie ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
Vedutu hradu nájdete na blogu Ladislava Šebáka
V perexu použité vybrazenie hradu z roku 1680
Umelcova predstava hradu prevzatá z Zsámbéki-medence Regionális Hírmagazin
Text a foto: Eduard Kladiva a
