☺ Zoznam autorových rubrík: Košické momenty, Bratislavské zápisky, Potulky Slovenským krasom, Potulky Slovenským rajom, Bytosti prírody, Rozprávania, Po-Viedky, Myšacie diery, Súkromné, Nezaradené
Vystúpim z dvier zaprášenej budovy do tmavého rána. Dym z komínov blízkej fabriky je štipľavejší ako inokedy. Predkloním hlavu, vytiahnem si golier kabáta na nos a splyniem na chvíľu s nocou. Pomaly kráčam, hľadím na trávu pri chodníku, vnímam trasúce sa topole, ktorých perie redne stále viac a viac. Cez chodník rýchlo prebehne myšička. Prejav života v tejto nehostinnej, železiarsko-oceľovej krajine.
Hlboká tma sa rozprestrela nad ďalekými, strmými kopcami. Svet drsných lesných končín akoby ustal. Zastonal poslednú pieseň jesene a ponoril sa do ticha prichádzajúcej zimy. Prvý sneh, ktorý ešte za dňa prikryl malú dedinku krčiacu sa v údolí skalných hôr, zľahka dýchal. Deti hrajúce sa v jeho sypkých húštinách, zanechali na ňom prvé veselé stopy. Kroky dedinčanov, mladých žien i zhrbených starcov, koní a vozov, sa vryli do mladíckych snehových šliach a posplietali trblietavý krištáľový labyrint ľudských osudov.
Prišiel domov, kostol odbíjal pol štvrtú. „Hm, koho zasa čerti vzali," pomyslel si, zatvoril vchodové dvere, položil príručnú tašku na skrinku a zohol sa, aby si rozviazal šnúrky. Adam bol pedantný muž. Na vyzutie čiernych kožených topánok so šnúrkami nepoužíval obuvák. Boli čisto nové, kúpil si ich len pred niekoľkými týždňami, preto sa v nich pohyboval veľmi opatrne. Zbytočne neprehýbal nohu v priehlavku, aby koža na nich zostala čo najdlhšie neporušená. Adam miloval obuv hladkú ako maslo.
