Rozprávania

Objavila sa v schátranej budove železničnej stanice nečakane a úplne free. Krátke blond vlasy ležérne zastoknuté za malými bielymi ušami, veľké hnedé oči na belavej okrúhlej tvári, rifle až po zem a široká zelená vetrovka stiahnutá v páse. Šestnásťročná školáčka s pohybmi absolútne slobodnými a veselými. Zaujala ma svojou bezprostrednosťou a spontaneitou. Hneď by som sa pridala k nej, no úzky decentný kostým pod flaušovým kabátom nepovoľoval uzdu mojej fantázii. V tom cez železné škrípajúce dvere vlakovej budovy vošiel ON. Držal v ruke jej cestovnú tašku. Ona si medzitým kúpila lístok do Zvolena a vlak z Košíc mal každú chvíľu prísť.

7. máj 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 871x
8

Žaneta Daroková

Púpavová pani

Raz som sa o nej dopočula a odvtedy som ju chcela vždy stretnúť ... V mojich predstavách mala žlté vlasy, kučeravé od poslednej trvalej od nejakej mladej, začínajúcej kaderníčky zo Žltej ulice. Bývala v žltom dome na rohu slnkom zaliateho Žltého námestia. Nosila vždy uhladený kostým z nekrčivej žltej látky a tvár jej zdobil úsmev z doširoka vycerených žltých zubov. Žltá, pani Púpavová ... so žltým dáždnikom na slnku i v daždi a žltým srdcom ...

1. máj 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 255x
2

Žaneta Daroková

Dejiny v jednej esemeske ...

... alebo maďarčina je fuj? (koniec nadpisu) ... Človek by povedal, že slová v nadpise (v jeho prvej polovici) sú súčasnou verziou slovných múdrostí ako napríklad objaviť džina vo fľaši ... či nájsť pravdu vo víne ... či toho, že Ťa ľavou zadnou strčím rovno do vrecka? ... (ak mi z neho netrčí mobil, koniec modernej múdrosti) ... Vlak sa pravidelne pohupuje a v piatok po vyučovacom procese so študentami zrodenými snáď len z divých vajec netúžim ani po vrelých očiach toho najzlatejšieho chlpatého štvornohého (vraj) najlepšieho priateľa človeka, nieto po človečích ... (dlho mi to nezostane ...) Vyberám si iného kamoša ... Nie chlpatého, ale zasa nemého tiež. Knihu ... V žalúdku sa pokojne trávia bryndzové halušky so slaninou zo školskej jedálne. Viem, nebude mi zle (myslím to úplne dvojzmyselne). Vlak je jeden z tých vhodnejších dopravných prostriedkov na čítanie. Myslím si ... kým si nevypočujem rozhovor štyroch zhruba štrnástiek ...

17. apr 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 107x
3

Žaneta Daroková

Obyčajné veci ...

Život sa niekedy tak zvrtne ... pritmolí nám pod nohy raz kamienok, ktorý sme nečakali ... inokedy balvan, ktorý musíme nadvihnúť, aby sme pod ním našli voňavý kvet ... inokedy sa prihodí aj nádherný spev slávika ... V jeseni to príroda zariadila tak, že sa najčastejšie stretávame s padajúcimi listami ... oranžovými ... alebo hnedými ... žltými ... tancujúcimi vo vetre svoju pieseň ... štekliacimi potmehúdsky kútiky úst ... Pri dnešnej prechádzke po lesnom chodníku som mala trošku pochybnosti ... naozaj je život o týchto jednoduchých veciach? ... o radosti z farebných listov, či o vôni lesa, či o jednoduchom úsmeve? ... naozaj je prítomnosť čarovná práve týmto? ... odpoveď som dostala už na konci chodníka ...

24. okt 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 864x
2

Žaneta Daroková

Staré zablatené bežky ...

Stalo sa to zhruba pred pätnástimi rokmi, kedy som naposledy prežila dlhé, zamračené a daždivé obdobie, podobné, aké máme túto zimu. Pracovala som vtedy ako au-pairka v Bavorsku, v malej dedinke Grassau pod Alpami a každý deň som pravidelne behávala pár kilometrov do neďalekej dediny. Bol marec a počas tohto mesiaca sa ani raz na nebi neukázalo slnko. No keďže som si stanovila jarný cieľ, behať pravidelne každý deň, tak som si, počasie-nepočasie, zakaždým natiahla botasky a vybehla na obvyklú trasu po cyklistických chodníkoch. Upravené okolie bez jediného pohodeného papierika, usmievajúce sa babky s Gruss Gott na perách a jačiaca mládež boli mojimi bežnými kulisami. A dážď, ktorý vždy hrozivo vykúkal spoza mrakov.

28. feb 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 393x
23

Žaneta Daroková

Na prechádzke s Vincentom

V izbe je dusno. Podíde k oknu a pomaly ho otvorí. Na parapete stekajú kvapky, no on si ich nevšíma. Rozhliadne sa po holých korunách stromov. Zhlboka vdychuje jesenný vzduch nasýtený bielou hmlou, vlhkosťou a opadaným žltým lístím. V nosových dierkach zacíti ich vôňu. Je zmiešaná s vôňou zeme. Na stole leží skicár s jeho zatiaľ poslednou kresbou. Línie baníckej ženy sú neduživé. "Nie, musím sa vyjadrovať tak, ako si to žiada môj temperament a charakter. Musím kresliť veci tak, ako ich vidím ja, nie ako ich vidia ostatní!" Kŕdeľ divých holubov preletí v ústrety ťažkým, kovovým mračnám. Strasie sa od studených kvapiek na dlaniach.

15. nov 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 438x
148