Dedinky ... dedinka učupená v Slovenskom raji, v Hnileckej doline, pri brehoch vodnej nádrže Palcmanská Maša. Vznikla v roku 1933 zlúčením obcí Imrichovce a Štefánovce.
Minulotýždňovú sobotu nás o pol deviatej ráno privítala sviežim vzduchom, silným vetrom, snehovým dažďom a ešte všeličím na prvý dotyk nepríjemným. Pohľad na nádherné lesy a prísľub peknej túry nás však nenechal dlho duševne ani telesne chladnými. Naša cesta začala na telese hrádze priehrady Palcmanská Maša. Priehradu postavili v rokoch 1948-56 ako súčasť systému prečerpávacej elektrárne Dobšiná. Za obeť jej padlo 88 domov a časť pôvodnej železničnej trasy Červená skala - Margecany. Výška priehradného múra je 23 m.
Ešte jedno foto a šup na prvý kopec, ktorým vedie sedačková lanovka na Geravy. Čakala nás stredne náročná okružná túra z Dediniek, cez Zejmarskú roklinu na Geravy, cez Predný Hýľ a Zadný Hýľ až k výhľadu na Čertovej hlave, odkiaľ sme sa mali opäť vrátiť do Dediniek.
Prvá zastávka bola za spomínaným kopcom, v osade Biele Vody, ktorá dnes patrí administratívne k obci Mlynky. Osada vznikla ako významná banícka osada. V širokom okolí sa dobývala medená a železná ruda, preukázateľne už od 14. storočia, neskôr aj kobalt, nikel a iné farebné kovy. Písomne doložená je existencia huty v neďalekej Havranej doline už v roku 1599. Aj priehrada a osada Palcmanská Maša ukazuje históriu baníctva. Maša je pomenovanie pre vysokú pec. V doline rieky Hnilec ju postavili koncom 18. storočia mešťania zo Spišskej Novej Vsi, bratia Palcmanovci. Bane zatvorili v 60-tych rokoch minulého storočia a okolie sa postupne zmenilo na významné stredisko turistického ruchu. V Osade Biele Vody sa nachádza Súkromné detské sanatórium, v ktorom sa liečia a rehabilitujú deti so špecifickými ochoreniami dýchacích ciest.
Zejmarská roklina (národná prírodná rezervácia) je jedinou sprístupnenou tiesňavou v južnej časti Slovenského raja s výrazne členitým reliéfom, s množstvom brál, previsov, skalných stupňov a s niekoľkými vodopádmi v juhovýchodnom úbočí planiny Geravy (830 až 1 070 m). Chodník do rokliny začína priamo v osade Biele Vody. Spodná časť rokliny je vytvorená v druhohorných, steinalmských vápencoch stredného triasu z obdobia pred 250 miliónmi rokov. Nad nimi ležia tisovecké vápence svrchného triasu staré 200 miliónov rokov. Prameňom potoka pretekajúceho roklinou je krasová vyvieračka - Zejmarská studňa. Vďaka nášmu odbornému sprievodcovi, ktorým bol bloger Eda Kladiva, sme vyvieračku na vrchole rokliny neprehliadli.
Na začiatku prechodu cez Zejmarskú roklinu nás čakal výstup na prvý rebrík. Soňa zvládla výstup s úsmevom na tvári. Aďa ju pritom už len pozorovala a Eda cvakal fotoaparátom. Nás ostatných výstup na prvý rebrík ešte len čakal. Nakoniec sme ho zvládli aj my s prehľadom.
Výstup v tiesňave Zejmarská roklina je zabezpečený pomocou rebríkov, stúpadiel a reťazí, takže si vyžaduje zvýšenú opatrnosť. Danka, ktorá sa bála výšok, zvládla jej výstup na jednotku a boli sme na ňu všetci hrdí.
V Zejmarskej rokline rastú jedľové bučiny a jaseňové javoriny s výskytom chránených druhov rastlín (poniklec slovenský, jelení jazyk celistvolistý). Tiesňavu sprístupnili v roku 1963 jednosmerným turistickým chodníkom vedúcim proti toku potoka. Najväčšie vodopády v rokline nesú názov po Kpt. Jánovi Nálepkovi. Ján Nálepka pôsobil v rokoch 1931-33 ako učiteľ v osade Biele Vody.
Hurá ... na vrchole rokliny zľava doprava Natália, Soňa, Aďa, Gabika, Žaneta a Danka:) A samozrejme fotografujúci Eda. Ako vedúca Prírodovedného krúžku som mala z dievčat radosť. Pravdu povediac, ešte som nevidela tak odvážne pätnástky :) Deti majú veľa odvahy, to len my dospelí kreslíme čerta na stenu :)
Po posilnení horúcim čajom v chate na Geravách sme sa vo výške okolo 1030 m.n.m. vydali turistickým chodníkom do hlbokej hmly. Krasová planina Geravy, ktorou viedla stredná časť našej cesty, je tvorená druhohornými vápencami triasu. Vápence sú pozostatkom sedimentov usadených na morskom šelfe, pobrežnej časti mora hlbokej do 200 m. V triase ležalo územie Slovenského raja niekde v oblasti dnešného Švajčiarska a vďaka pohybu kontinentov sa presunulo na súčasné miesto. Nie je celkom známy vývoj územia po vynorení z mora až do obdobia svrchnej kriedy, lebo počas neogénu pred 20-10 miliónmi rokov bol vtedajší terén Slovenského raja celkom zrovnaný do takzvanej panónskej roviny. Planina Geravy je pozostatkom tejto roviny. Až po ďalšom vyzdvihnutí územia vytvorila rieka Hnilec a jej prítoky súčasné doliny, tiesňavy a rokliny.
Drevorubači nám pripravili "pekný" turistický chodník. Podstatná časť značkovaných trás viedla po drevorubačských cestách a lesných zvážniciach poškodených ťažkou technikou. Veru, niekedy sme mali čo robiť, kým sme našli tie najschodnejšie prechody. Navyše sme postupovali v hlbokej hmle a pokiaľ sme chceli nájsť pokračovanie turistického chodníka, museli sme prísť až na vzdialenosť dvoch-troch metrov ku značke, aby sme ju vedeli rozpoznať. Počasie nám však nebránilo v dobrej nálade. Dievčatá sa neustále zabávali a ja som ich musela často upozorňovať na blížiace sa blato, či kaluže na chodníku. Matka Príroda uštedrila niektorým nepozorným aj pády a zablatené nohavice. Pevne verím, že boľačky čoskoro prejdú a pozornosť na zablatenom teréne sa na dievčenských nohách časom vycibrí.
Romantika na Prednom Hýli.
V oblasti Hýľu pokračovala naša trasa už nekrasovým terénom spodného triasu, tvoreného bridlicami a vrstvami pieskovcov. Bralá a skalné bloky, ktoré sme videli v rokline, vystriedali strmé svahy. V týchto geologických horninách sa vyskytujú rudné aj nerudné nerasty, ktoré v minulosti poskytovali obživu tejto oblasti. Podľa knižného sprievodcu sú v okolí Čertovej hlavy krásne výhľady, ktoré sme ale pre hmlu neuvideli.
Pri návrate do Dediniek nás pri Palcmanskej Maši privítalo slniečko, koketne vykúkajúce spod ťažkých mrakov a kačičky, plávajúce pokojne na jej hladine. Blato na nohaviciach, červené líčka či unavené nohy (aj unavené pohľady:) boli dôkazom, že sa nám exkurzia v Slovenskom raji vydarila. :)
Zhrnutie:
Názov výletu: Spoznávanie geomorfológie Slovenského raja
Dátum: 24.10.2009
Účastníci: študenti Strednej zdravotníckej školy na Kukučínovej ulici 40 v Košiciach - Natália Ternyilová, Soňa Mitríková, Adriána Vargovčíková, Daniela Szilagyiová, Gabriela Gaľová
Poloha: Slovenský raj (juh) - východná časť
Východiskový a cieľový bod: Dedinky, zastávka ŽSR
Časový rozvrh: Dedinky - Biele Vody 1/2 hod., Zejmarská roklina - Geravy 3/4 hod., Predný Hýľ 3/4 hod., Zadný Hýľ 1/4hod., Čertova hlava 1/2hod., Biele Vody 1/2hod., Dedinky 1/2hod
Spolu : 4 1/4hod
Prevýšenie: 271m
Text: Žaneta Daroková a Eduard Kladiva
zdroj: http://www.slovenskyraj-info.sk/vychodiska_tur_dedinky_1.php
Foto: Eduard Kladiva
