
Keď mračná
zvíjajú sa
v prítmí Tvojich
myšlienok,
keď blúdim
zmätená
v roji
spomienok,
keď neviem kedy
a kde
znovu Ťa
nájdem.
Keď túlaš sa
obrázkami
s paličkou
hnevu
a neveríš
fantáziám
v rusých
záhyboch,
na priečelí
domu,
kde bývame
spolu
potajme
ako znovu
keď dýchame
spolu
pravidelne
strhane
lavínovite
priezračne
keď znovu
Ťa stretnem
tam
v rohu
budeš
vedieť
kde budem
vždy stáť ...
a čakať.
S prívetivými
perami
nad Tvojimi
kresbami
potajme
nevábne
hodvábne
strnulo
uviažem
rýchlo
nekalej
lásky
gordický
uzol ...