Svet náchylný na pravdy
tak rýchle a
ploské ...
otvorí Ti väzenie,
ku ktorému nie sú vynájdené
kľúče.
Až keď zámky zapadnú
a v tichu započuješ šum vetra,
a náhly dážď pokropí Tvoju slzu ...
tam dotkneš sa chladu kameňa a
zacítiš vôňu kvetu.
Koreň len tam
uchopíš ...
Až tam ...
v nedohľadnej priepasti
padajúc
sám
všetko
pochopíš.