Tam, niekde v nepriehľadnom bahne snehových stôp oslepovanom ostrým, polnočným mesačným svitom, náhlili sa i páry stupají osamelých chlapčenských nôh. Viedli k drevenému domu na okraji dediny.
V onú nočnú zimnú hodinu všetko dýchalo spánkom, len tu a tam sa v oknách domov zatrepotal oheň petrolejky. Aj do dreveného domu sa prikradla nespavosť ako zlodejka. Očné viečka dvanásťročného chlapca vytrvalo držala nad okenným rámom a hľadela s ním na hviezdnatú čiernu oblohu.
Chlapec s hlavou opretou v jemných dlaniach sníval. Sníval o diaľkach z kníh, ktoré mu kedysi čítavala matka. Najviac si obľúbil príbehy o nedobytných pokladoch, o pirátoch, ktorí sa ich zmocnili a vďaka nim sa stali hrdinami.
„Aj ja chcem mať svoj poklad! Aj ja chcem byť hrdina!" prehovoril chlapec v tajomnom tichu svojej izby a na skle sa zahmlil obláčik jeho teplého dychu.
V tom sa úplne nečakane na oblohe rozžiarila hviezda. Doposiaľ celkom nenápadná, zrazu rozjasnila svoj lesknúci sa šat a volala chlapca k obdivu. Chlapec spozornel a skúmavo sa na ňu zahľadel. Hviezda sa roztancovala, napla štíhle chladivé lúče ešte viac a s ladnosťou hodnej kráľovien na koňoch tmavých nočných obláčikov cválala v ústrety malému oknu na opustenom drevenom domci.
Chlapec pomaly a opatrne otvoril okno a úzkou škárou s otvorenými ústami prekvapujúco sledoval, ako sa hviezda stále viac a viac zväčšovala. Cítil ako mu s rastúcou hviezdou rástla v prsiach dosiaľ len tušená sila statočných rytierov. Svaly mu zaplavil gejzír omamného nápoja, ktorý pili jeho dobrodružní hrdinovia, aby sa stali mocnými.
„Ona ide ku mne!" zvolal chlapec s priškrteným hlasom a s meravými rukami rýchlo pribuchol okenicu. Začervenané prsty mu stuhli v prívale hviezdneho mrazu. V prvej chvíli sa chcel schovať pod perinu, no ťažké svalstvo rúk a nôh mu zrazu nedovolilo spraviť ani krok. S prudko bijúcim srdcom a množstvom otázok v mysli s trochu bojazlivým pohľadom pozoroval, ako sa hviezda priblížila a ľahko vplávala popod jeho okno.
Hviezda sa uklonila a ukázala chlapcovi svoju tvár. Mäkké červené líca vzbudzovali detskú dôveru a veľké čierne oči boli nežné, chápajúce a pohládzajúce.
„ Tu som. Som Tvoj poklad," riekla sviežim hlasom hviezda.
„ Ty si môj poklad?" spýtal sa chlapec s detskou úzkosťou v hlase.
„ Áno som. Nespoznávaš ma? Nosil si ma vo svojom srdci vždy, keď si sníval. Bola som s Tebou, keď si v kútiku izby plakal. Keď si bol sám. Keď si ma potreboval."
Chlapcovo srdce priškripla toľko utajovaná bolesť. Sníval o sile odvážnych bojovníkov, no v skutočnosti bol slabý a jemný ako perie. Vietor života ho unášal sťaby zrnká púštneho prachu, ktoré kalili zrak a nepoznali vlastnej cesty smer. Sklopil pohľad a zahanbil sa.
„ Áno, plakal som. Odkiaľ to vieš? Veď ty si len hviezda. Nevieš o mne nič!" zakričal chlapec. Chcel naspäť svoju minulosť, svoju odvahu a veselosť, svojich kamarátov. Svojich rodičov, svoj domov. Svoj starý domov, ktorý nútene opustil, než prišiel sem, do opustených hôr.
„ Ja nie som obyčajná hviezda," odpovedala pokojne hviezda a čierne dlhé mihalnice sa jej roztopili zvláštnym teplom.
„ Tak kto si?" spýtal sa odvážne chlapec a s pocitom rastúcej dôvery sa postavil až k oknu. Pootvorená okenica sa triasla v smere hvízdajúceho vetra. Prsty na bosých nohách mal studené ako ľad.
„ Som tvoja minulosť," riekla ticho hviezda a teplé svetielka jej hviezdnych očí sa nežne dotkli chlapcových líc. Ušné laloky mu pod tlkotom prúdiacej krvi sčerveneli a prsty na rukách sa znovu zohriali. Plátenná košeľa sa na útlych kostnatých pleciach zľahka nadvihla a on opäť pocítil radostný a ľahučký spev vo svojom srdci ako kedysi.
„ Mami!" zvolal chlapec a úpenlivo sa rukami chytil chladného skla. Otvoril okno, no hviezdy už viac nebolo.
Ráno vítalo chlapca šteklivým detským smiechom. Vyskočil z postele, vyzrel von oknom a naširoko sa usmial. V plátennej košeli, s bosými nohami a rozcuchanými vlasmi vybehol do kopcov, aby z kyprého snehu vymodeloval prvú snehovú guľu a hodil ju do radostného chumáča dievčenských vrkočov a chlapčenských čapíc. V jeho srdci jasne žiarila sila nového života a ďalekej a mocnej Hviezdy.
