Musia deti naozaj žiť v slumoch? Komu chudoba a rozvojový svet vlastne vyhovuje? Prečo nedajú veľké koncerny tamojším ľuďom plat, s ktorým by mohli uživiť seba a svoju rodinu a žiť dôstojne?
Zohrievam si ruky šálkou horúceho mätového čaju a počúvam šum lístia. Obedujem za bohato prestretým stolom medzi ovocnými stromami v Mašekovom mlyne, len pár metrov od rieky Žitavy.
Spolu s ostatnými účastníkmi Seminára pre rozvojovú spoluprácu v Afrike sa dozvedám základné informácie o realite afrického života. Danka Feminová, riaditeľka Centra Narovinu, nám približuje svet detí v africkej chudobe a projekty, ktoré rozbehla už v roku 2000 svojou prvou cestou do Kene. Trpezlivo odpovedá na všetky otázky, aby sme si vytvorili aspoň približnú predstavu o skutočnom živote ľudí v africkej chudobe.
Chudoba ... je výsledkom systému, ktorý ju generuje, alebo si za ňu môžu ľudia sami? Prečo sa nemôže v trhovom systéme štátnymi či medzinárodnými reguláciami zabezpečiť, aby aj ľudia v Afrike či v iných rozvojových krajinách (alebo aj u nás samozrejme) mali naplnené právo na dôstojný život, ktorý je predsa deklarovaný aj medzinárodnými dohovormi o ľudských právach? Naozaj vyhovuje medzinárodnej ekonomike rozvojový svet?
Sú to samozrejme nekonečné otázky o sliepke a vajci, ktoré neponúkajú uspokojivé odpovede ani kritikom, ani tým, ktorí pomáhajú. Na mieste je preto konať a preto Centrum Narovinu vybudovalo na ostrove Rusinga Island v Keni komunitné centrum Ostrov nádeje. Špecifikom uvedeného projektu oproti ostatným medzinárodným projektom v Afrike je, že na jeho výstavbe sa podieľali a jeho zamestnancami sú výlučne obyvatelia afrického ostrova. Sami tak prispievajú ku skvalitneniu svojho života.
Rusinga Island je ostrov ležiaci na Viktóriinom jazere, ktorý obýva približne 22 tisíc obyvateľov. Chudobní obyvatelia Afriky žijú buď v slumoch, ktoré vznikli nelegálne odchodom obyvateľov za prácou do miest (už spomínaný slum Kibera v Nairobi), alebo žijú v komunite (kmeni) na vidieku, ktorého územie obhospodarujú skromným pestovaním plodín a chovom zvierat. Obyvatelia ostrova Rusinga Island patria ku komunitnému obyvateľstvu (kmeň Luo), ktoré sa živí drobným poľnohospodárstvom a rybolovom. Žijú v hlinených domoch bez elektriny a bez vody. Veľkým problémom sú choroby ako malária, AIDS, parazitické choroby.
Komunitné centrum Ostrov nádeje sa nachádza v juhozápadnej časti ostrova. Prvé stavebné práce na ňom začali v roku 2005 a dnes ho tvorí celý komplex budov ako sú sirotinec, materská škôlka, základná škola, počítačová miestnosť vybavená videoprojektorom a internetom, ubytovne, jedáleň, úpravovňa vody a klinika s laboratóriom, pôrodnou sálou a s ôsmimi lôžkami. Sprchy, záchody a teplá voda sú vďaka solárnym panelom samozrejmosťou.
Hlavná myšlienka, kvôli ktorej komunitné centrum Ostrov nádeje vzniklo, bol narastajúci počet detí - sirôt na ostrove Rusinga Island. Polovicu obyvateľov ostrova totiž tvoria deti, ktoré vplyvom chorôb veľmi často skoro prichádzajú o jedného alebo o oboch rodičov. Je prirodzeným správaním obyvateľov kmeňa, že prevezmú starostlivosť o dieťa, ktoré prišlo o svojich rodičov. Pokiaľ to však nie je možné, deťom - sirotám hrozí život na ulici a z toho vyplývajúce choroby a nebezpečenstvá. Sirotinec v komunitnom centre Ostrov nádeje sa preto stáva dočasným domovom zdravých aj chorých detí nielen z kmeňa Luo, ktoré žije na ostrove Rusinga Island, ale aj z iných kmeňov. Deti zo sirotinca spolu s ostatnými deťmi z ostrova navštevujú aj škôlku a školu komunitného centra Ostrov nádeje.
Prioritnou snahou komunitného centra nie je len nasýtiť, ale hlavne naučiť deti žiť tak, aby sa dokázali uživiť sami. Preto im centrum neposkytuje len domov a vzdelanie, ale ich aj postupne integruje späť do každodenného života v komunite na ostrove.
Čo hovorí Ken o projekte Ostrov nádeje
Komunitné centrum Rusinga Island - Ostrov nádeje je jedinečným projektom tým, že jedinými zamestnancami komunitnej škôlky, školy, sirotinca a kliniky sú obyvatelia ostrova. Oni ho vybudovali, oni sa o neho starajú. Európania prichádzajú do centra len ako dočasní pomocníci. Jedným z kľúčových zamestnancov centra je aj Ken, ktorý vo videu približuje tradičnú výchovu obyvateľov Afriky, ktorej súčasťou je fyzické trestanie detí. Komunitné centrum je jedinečné práve aj tým, že prinieslo na ostrov myšlienku nenásilnej výchovy. V škôlke sa deti vychovávajú metódou Montessori.
V Afrike navštevujú deti štátne školy. Africká trieda predstavuje jednu miestnosť, v ktorej sa tlačí aj 90 detí. Štátne školy navštevujú deti z vidieka aj deti žijúce v slume. Komunitné centrum Ostrov nádeje prišlo s projektom vybudovať vlastné vzdelávacie zariadenie, aby obyvateľom ostrova prinieslo alternatívu vo vzdelávaní a vo výchove. Tento rok mali v centre prvých absolventov základnej školy. Všetci ju ukončili úspešne, aj keď ostatní obyvatelia ostrova neverili, že skúšky zvládnu. Predstava trestania a bitia detí ako jediného funkčného spôsobu výchovy je totiž hlboko zakorenená v ich vedomí. Hlavne tento pohľad na život sa u nich mení veľmi pomaly. Sami však vidia výsledky. Deti v materskej škôlke vôbec nezaostávajú za deťmi z európskych škôl. Angličtinu vedia už v troch rokoch a čítať v šiestich rokoch. Naopak, deti v štátnych školách majú problémy s angličtinou ešte aj v ôsmej triede.
Obraz štátnej školy: každodenný školský život mladej dievčiny Joyce, ktorá žije s rodinou v slume Kibera
Nezisková organizácia Centrum Narovinu, ktorej počiatky siahajú už do roku 1995, má v súčasnosti štyroch stálych zamestnancov v kancelárii v Prahe, štyroch zamestnancov v Nairobi a sieť dobrovoľných pracovníkov a koordinátorov v Nairobi (koordinátor Ben žijúci v spomínanom slume Kibera, ktorý je s miliónom obyvateľov najväčším slumom v Afrike a druhým najväčším na svete), v Čechách aj na Slovensku. Jej cieľom do budúcnosti je zabezpečiť, aby sa projekt Ostrov nádeje stal dlhodobo udržateľným a samostatným projektom, ktorý bude väčšinu nákladov financovať z vlastných zdrojov. V súčasnosti tvoria vlastné príjmy projektu financie z prenajímania počítačovej miestnosti s prístupom na internet a z drobného farmárčenia, ktorým sa zabezpečuje strava pre deti. Projekt je preto vo veľkej miere ešte stále odkázaný na finančnú pomoc formou darov, grantov a príspevkov od adoptívnych rodičov.
Databáza adoptovaných deti Centra Narovinu sa za niekoľko rokov života projektu rozrástla na 2515 detí. Z uvedeného celkového počtu detí je zhruba štyristo, ktoré adoptovali rodičia zo Slovenska. V súčasnosti však Centrum Narovinu nemá na Slovensku žiadneho dobrovoľného koordinátora pre adopciu a tak databázu "slovenských" detí spravujú pracovníci pražskej kancelárie.
Ak by ste mali záujem o adopciu dieťaťa z Afriky, prípadne o prácu dobrovoľného koordinátora pre adopciu na Slovensku, kontaktujte buď Evku Hlavatú, koordinátorku zdravotného centra Ostrova Nádeje na Rusinga Island zo Slovenska alebo kanceláriu v Prahe. Databázu detí na adopciu nájdete na stránke Centra Narovinu tu. A na facebooku Centrum Narovinu tu.
... pretože deti sú všade na svete rovnaké ...
Fotografie:
Foto: Mapa Kenya: http://unchartedoutposts.com/Destinations/Africa/Kenya/Rift_Valley/Rusinga_Island_Lodge/
Foto: Komunitné centrum Rusinga Island - Ostrov nádeje : Zdroj v článku Ostrov naděje Rusinga Island aneb cesta Dany Feminové do Keni
Foto: Každodenný život obyvateľov Rusinga Island na Viktóriinom jazere: Zdroj: http://thisissamsmith.com/tag/energy-poverty/
Foto: Deti v komunitnom centre a Africké dieta s pomôckou Montessori: http://www.centrumnarovinu.cz/content/ostrov-nadeje-rusinga-island
Foto: Jurko: Zdroj: http://www.montessori.sk/home/montessori-pedagogika?PHPSESSID=3b867d8b819b89028c3048b56aab2c73
Posledná foto: http://www.centrumnarovinu.cz/content/adopce-africkych-deti-projekt-pomoci-na-dalku
Videá:
Video: http://www.centrumnarovinu.cz/content/rusinga-island-brezen-2014
Video: https://www.youtube.com/watch?v=rupsIRWKTrM
Rubrika: Myšacie diery - (ne)skryté (ob)javy občianskej spoločnosti
