Z tmy sa ako prízraky vynárajú chlapi idúci na vlak. Nedočkavo bafkajúci prvú cigaretu, atraktívnu to spoločníčku po namáhavej nočnej smene. Inštinktívne sa nosom zaborím hlbšie do kabáta.
„Myší kožíšku", spomeniem si na slová priateľa, ktorý ma pri pohľade na kabát takto opísal. Prach pod nohami sa zdvíha. Kvapky mäkkého, nepatrného dažďa ho prebúdzajú z bezsenného spánku. Vlaková zastávka sa hromadí pracujúcim národom. Buržoáziou zašlých čias. Výpravcu niet.
Na okraji koľají svieti červená tabuľka. Zákaz prechodu cez koľaje. Výstraha pred smrťou. Nikto ju nedodržuje. Dúfajúc, že práve on sa jej vyhne.
Stojím pri tabuľke a vnímam padajúce kvapky na mojom čele. Nad hlavou mi zašvitorí vtáčik. Jeho spev zasvieti do prebúdzajúcej sa noci ako lampáš. Svetlá lámp dopadajú na trávu s drobnými kvietkami. A ja ich znovu obdivujem ako dokážu žiť a rásť v obkľúčení železa a toxického dymu. Vtom ...
... na ich stebielkach sa zaligocú nádherné drahokamy. Dažďové kvapky svietiace v odraze umelého svetla ako hviezdy na oblohe. Uškŕňajú sa mi do tváre, veselo tancujú a ja od nich neviem odtrhnúť zrak. Hviezdy na zemi! Jedna krajšia ako druhá.
Vlak prichádza. Driemkam si, kým príde sprievodkyňa. Predo mnou zatiaľ plynie krajina. Zrazu otvorím oči a v poslednej chvíli zazriem vzlietnuť z konára stromu myšiaka. Ach, ako dobre, že som otvorila oči, poviem si.
Prebudený, neprebudený ... v hlave sa mi vyjasnieva ... sme vôbec iní? Mŕtvi, aj keď živí, živí, aj keď mŕtvi.
Preberám si na pošte list. Už viem, čo v ňom je. Spečatený osud jedného neprebudeného. Videl niekedy hviezdy na zemi? Nebolo v mojich silách mu ich ukázať. A ja sa už nedozviem, či ich naozaj videl. Alebo aspoň tie na nebi.
Smrť ... odohrá sa v čase odumretia tela, alebo ešte skôr ... ? Mŕtvi, aj keď živí, živí, aj keď mŕtvi.
Slzy mi stekajú po lícach. Lesknú sa? Ako hviezdy svietia v tme mojej izby, pre toho jedného neprebudeného ...
(vytiahnuté zo šuflíka, rok výroby 2008:)
