V mojich predstavách som ju objímala ako strom ... so žltými listami ... Mala som päť rokov a jej bruško bolo mäkké ... Zo všetkých síl som roztiahla ruky, ako som najviac vedela a silno ju objala okolo bedier ... a nepustila. Mala také mäkké bruško ... Potom ma zodvihla a pritisla si moju hlavu o svoje rameno ... aj to bolo mäkké ... žltá pani bola mäkká ... jej žlté kučery ma pošteklili na nose ...rozchichotala som sa a prilepila velikánsku pusu na jej mäsité pery ... jej žlté zuby voňali po púpavách ...
Niečia drobná ruka ma prebudila zo sna ... "Toto je pre Teba...," zobrala som do ruky žltý veniec z púpav a, hľadiac na spýtavé detské oči, opatrne som si ho položila na hlavu.
"A z toho Ti urobím prsteň," dievčatko natiahlo svoju drobnú ruku a ukázalo veľkú žltú hlavičku so stonkou, ktorú predtým pozdĺžne rozdelilo na polovicu. Zobralo môj prostredník, opatrne naň položilo hlavičku púpavky a starostlivo zviazalo dva visiace kúsky stonky do uzla.
"A ešte náramok a náhrdelník!" a na krku som pocítila znovu tie detské ruky. "Jóóój, stonka sa roztrhla ...," dva obratné skoky na lúčku a späť a ...
... voňavý náhrdelník ma tak nápadne pošteklil ... zázrak...
Na pani Púpavovú zabúdam ...
