Ciest je viac. Viac než si myslíme. Ale každý z nás pozná to staré známe: "Všetky cesty vedú do Ríma." Kde je náš Rím? V paríži?V New Yorku? Doma? Toto je cesta. Cesta je cieľ. Ak sa budeme pozerať na cesty podľa toho aké sú zarastené, či popri nich tečie rieka tak nikdy neprídeme na ich koniec. Cestu treba začínať v cieli. Musíme predsa vedieť kde je náš cieľ. Kam chceme prísť. Každý maratónec vidí už na začiatku behu ako pretrhne pásku vo finiši. Ak by sa pozeral na svoj beh ako trápenie plné potu a kyslíkového dlhu, dobehol by maximálne po prvého podávača s vodou.
Na svete existuje veľa blúdnych holanďanov. To sú práve tí, ktorí idú cestou necestou a ani nevedia kam ich má vlastne doviesť. Na ceste k cieľu sa objavia prekážky. Čím väčšie tým lepšie. Prečo? Nie preto, že sa musíme brodiť blatom, dažďom, kameňmi či suchom, ktoré z nás vysáva vodu. Ale preto, že každou zdolanou prekážkou sme silnejší. Preto, že ak sa zjaví na našej ceste prekážka, ktorú sme už raz zdolali vieme, že to ďalej pôjde. Ak si sadneme pre rozvodnenú rieku a povieme si, že sa cez ňu nedá prebrodiť, tak ju neprebrodíme. Ak si povieme, že v tých kríkoch je mnoho bodliakov, tak ich nemôžeme prejsť. Každým bodliakom, jazvou či ranou sme silnejší. Každým pádom dostávame možnosť vstať a ísť ďalej. Veď aj k tomuto sa zvykne hovoriť, že existujú veci, ktoré sa proste a jasne nedajú. A potom príde dáky blbec, ktorý to nevie a zvládne to.
Ak by na svete boli len ľudia, ktorí vedia ako sa veci nedajú realizovať. Ak by existovali len takí, ktorí vedia, že práve toto sa nedá, tak by sme boli ešte v dobe kamennej a mamutov lovili s prosebným pohľadom, aby padli pred nás. Treba iba ísť svojou cestou. Nie tou krajšou, ale tou svojou. Treba ísť s vidinou cieľa, nie s vidinou ťažkostí. Treba vedieť čo nás v cieli čaká a potom nás to tam bude čakať. Treba vedieť čo chceme zmeniť a potom to meniť. Musíme viedieť kam chceme ísť ešte prv ako tam pôjdeme. Život sa skladá z cieľov. Cesty k cieľom sú našimi spomienkami. Sú značkou pozor, ak sa situácia na ceste opakuje. A stopkou, ak vieme, že tadiaľ cesta nevedie. Poďme do cieľa. Neseďme na pni pri rázcestí. Ten peň nás do cieľa nedovedie. Neexistujú predsa zlé rozhodnutia. Sú iba premrhané príležitosti. Ľutovali ste už niekedy niečo čo ste nespravili? Viete čo chcete dosiahnuť? Tam je cesta. V cieli.
Ak k Vášmu cieľu vedie cesta...treba len ísť a nie prestať...
Neprestať veriť, že je tá pravá...je jedno či spadnete, veď to sa stáva...
Pocit do cieľa prísť...je úžasný, hlavne treba ísť...
