...Bol posledný deň starého roka. Ulicami blúdilo uzimené dievčatko v otrhaných šatách a usilovalo sa predať okoloidúcim zápalky, aby si potom za utŕžené peniaze mohlo kúpiť chlieb... „Ocko, ukážeš mi to dievčatko?“
...Blížil sa večer a dievčatko už bolo celé premrznuté. Statočne odolávalo chladu, no napokon zapálilo jednu zápalku, aby si aspoň trochu ohrialo skrehnuté prsty... „Aspoň sa trochu zohriala, však ocko.“
... „Šťastný Nový rok!“ zdravili sa okoloidúci. Nikto si však nevšímal útlu postavičku schúlenú pri múre... „Ale prečo jej nikto nechcel pomôcť? Veď jej bolo hrozne zima.“
...Ulice osireli. Blížil sa Nový rok. Vtom si dievčatko všimlo, že z neba padá jasná hviezda a spomenulo si na svoju starú mamu, čo nedávno umrela... Pozriem na Barunku. So slzami v očiach odchádza.
...„Ach, keby tu tak bola so mnou,“ vzdychlo si smutne. V tom okamihu začulo známy hlas: „Tu som, moja malá.... Akosi mi vynecháva hlas a nevládzem pokračovať. Spod perín na mňa v očakávaní hľadia dva páry veľkých modrých očiek, ešte stále dúfajú.
Odkašlem si a prerušovane pokračujem... „Pozri, hviezda spadla, aby zobrala ďalšiu dušu do neba,“ šepla a pritúlila si k sebe vnučku. „Už nikdy ťa nebude trápiť hlad a chlad. Poď, vydáme sa na ďalekú cestu...“ „Ocko, ona zamrzla? To je škoda, že jej nikto nepomohol.“
Dobrú nôcku a pekne sa vyspinkajte “Prďolky“.
Ps: Úryvky sú zo Zelenej knihy rozprávok H. Ch. Andersena
