...ide o príbeh nekonvenčného ošetrovateľa, ktorý celkom zmení život imobilnému boháčovi. Všetci ostatní uchádzači neobstoja. Nezáleží na tom, že sú skúsení, s odporúčaniami a úprimnou snahou. Jednoducho sú smiešni a iba černoch z geta je ten správny. Očarí boháča, ten ho zamestná a čo viac, je s ním šťastný a hádam sa aj spriatelili. Samozrejme to končí „hepáčom“, keď po predchádzajúcom nutnom odchode, vracia sa skvelý ošetrovateľ, aby svojho chorého odviezol na schôdzku so ženou jeho snov...Plytký príbeh, jasná zápletka, žiadne veľké umenie..mohol by jeden povedať, ale...
Vychádzame so ženou z kina. Držíme sa za ruku a hľadáme slová. Hlavou mi prebehne, že to bolo celkom, ako keď vezmete známe CD, vložíte ho do prehrávača a pustíte. Keď doznie posledná skladba, vstanete a chcete ho vymeniť, poprípade pustiť ešte raz, no namiesto toho, v nemom úžase pozorujete, ako si slnko nemiestne s vašim CD-čkom zažartovalo a vyzdobilo obrázok visaci na stene.
Napokon sa na všetky tie hlboké myšlienky vykašlem, zašepkám: “Bol to úžasný film a veľmi príJEMNÝ zážitok“, žena mi stisne ruku ešte silnejšie a ja viem, že ani jeden z nás sa necíti byť oklamaný...
...bodaj by takýchto príbehov bolo čo najviac...
...a rovnako ako tento tu, nie len vo filmoch...
- - -
Život je občas neznesiteľne krásny, nemyslíte?
