„Ale ja som aj logopéd. Veď my s mamičkou sme sa spoznali na vysokej škole ako študenti logopédie a dokonca sme sa ako študenti aj brali.“ Vy ste boli spolužiaci?“ Veruškin záujem sa stupňoval. „Ja som bol o ročník vyššie.“ „Ale to znamená, že aj teba učil opinko (tak voláme starého otca :)?“ Jej prekvapenie nemalo konca. „Áno, samozrejme.“ Na chvíľu sa zamyslela. „A dal ti niekedy dvojku?“ „Áno na písomke zo zajakavosti.“ „A prečo? Ty si sa to poriadne nenaučil?“ „ To už sme boli s mamičkou zobratí a aj keď som mal v teste všetko, dal mi opinko pre istotu dvojku, aby si niekto nemyslel, že mám protekciu.“ Spokojne prikývla, vraj to bolo rozumné riešenie, ale ešte sa ho na to opýta, až sa najbližšie stretnú.
Dal som jej pusu na dobrú noc a ona mi ich dala päťdesiat. Pridal som teda ešte osem, aby sa nepovedalo a rozlúčil sa.
Než som zaspal, napadlo mi ešte, že bez skutočného poznania toho druhého neexistuje skutočná láska. Či už ide o vzťah rodiča s dieťaťom, alebo muža a ženy...
