Na túto sobotu sme si stanovili termín bojovej porady, kde malo padnúť definitívne rozhodnutie, ako ďalej, asi tak s tridsiatkou novodobých rytierov rómskeho i nerómskeho pôvodu. V komornej atmosfére (Jukino aj s pukmi, manželkou a dvoma detičkami, Žanetka vylepšujúca náš farebný priemer s priateľom Daliborom a dcérou Dominikou a ja s Barunkou a našimi Prďolami, teda moja maličkosť i keď moje brucho už až takou maličkosťou prestáva byť :o) sme sa na nakoniec rozhodli k budúcemu roku pre kombinovaný variant, kde sa pôsobnosť rytierov - lídrov rozšíri aj na dva detské domovy a trošku pomôžu aj detskej onkológii. Okolo ôsmej večer sme boli hotoví a Žanetka s Daliborom odišli. Dominiku-Júliu nám tu nechali, vraj ju môžeme vrátiť až ráno, reku nech si naše deti trénujú spolužitie s rómskou menšinou :o)
V noci som musel niekoľkokrát vbehnúť do detskej izby (poslednýkrát to bolo tuším okolo jednej :o), lebo baby tam štebotali a buchotali a šuchotali. Zakaždým sa ma pýtali, kedy už pôjdem spať (čoho význam mi doklapol až neskôr :o).
Ráno ma zobudila prenikavá vôňa zubnej pasty. Rukou si prechádzam po tvári a zisťujem, že ma ktosi v noci napastoval. Idem k dievčencom do izby a čuduj sa svete, aj ony sú napastované. A volajú, kto ich to napastoval a s chichúňaním a poľutovaním potom pozerajú na mňa, vraj tiež ma niekto dostal. Následne sa ma pýtali, či to nebol náhodou Juki. Chvíľu som zaváhal, no potom mi to docvaklo. Veď to je náš starý trik z Gelnice a tie naše malé Prďole nás len skúšajú, či neobviníme nevinného, ak narafičia niekoľko nenápadných dôkazov. Obvinenie malo padnúť na chudáka Jukiho s manželkou Ildi, ktorí spali u nás v spálni a teda ako jediní neboli napastovaní :o)
Nepodľahli sme a môj priateľ i s manželkou neboli falošne obvinení, ba ani súdení, len preto, že neboli napastovaní, len preto, že nemali tú správnu farbu (ja som bol predsa od začiatku mimo podozrenia, moja tvár bola totiž celkom biela... od pasty :o)...
