Už to je veľmi dávno, keď lekári manželke jemne naznačili, že nebude môcť mať deti. O čosi neskôr toto radikálne vyhlásenie zmenili na : „Istá šanca by tu bola, ak by ste podstúpili operáciu. I keď zaručiť Vám to nemôžme...“ Než sme sa s manželkou vzali, dohodli sme sa, že ak sa „nezadarí“, dieťa si adoptujeme. Necelé štyri mesiace po svadbe sme sa dozvedeli, že bez akéhokoľvek predchádzajúceho lekárskeho zákroku čakáme mimino - Viki. Len pre poriadok, bolo to v čase, keď sme ešte nemali poriadne kde bývať a obaja sme chodili do školy. Lekári skonštatovali, že ide o zázrak a možno práve preto akosi prehliadli rozdielnosť Rh faktorov budúcich rodičov, čo v preklade znamená – žiadne protilátky po pôrode. Ale koniec koncov, načo aj. Veď nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky a to už vôbec nehovorím, že zázraky sa nedejú len tak, keď sa niekomu „zamanie“. Ubehol ďalší rok a pol, pomaly sme končili školu a tu zrazu, kde sa vzal, tu sa vzal, ďalší zázrak. Tento raz, tu bolo niečo, čo nemá obdobu. Žena, ktorá mala byť pôvodne bezdetná, čaká druhé dieťa. Neslýchané. Bohužiaľ sa však objavili i komplikácie, veď viete, tá nešťastná inkompabilita : ). Dozvedeli sme sa, že hrozí potrat, postihnutie dieťaťa a v krajnom prípade smrť. No ale keď zázraky, tak zázraky. Narodila sa Veri, akčné dieťa, ktoré síce má byť malátne (má nízke železo), ale nejako to neakceptuje a celé dni pobehuje ako na špagátiku. Vydržať s ňou 24 hodín, je o život. Pani učiteľky zo škôlky by vedeli rozprávať... Teraz sú deti väčšie (štyri a šesť rokov). Pre chlapa je tento vek detí ideálny, lebo brokovnicu na potenciálnych ctiteľov zatiaľ čistiť netreba, no zároveň sa dajú konečne podnikať rôzne veľrybárske výpravy, či stanovačky. A to už ani nehovorím o možnosti vyrábať vtáčie búdky a potom potichu pozorovať, ako sa tie potvorky napchávajú. U ženy, je to myslím trošku inak. Tá si uvedomuje, že dieťa rastie a už to nie je to malé, voňavé, bezbranné klbko, úplne odkázané na svojich rodičov, ktoré iba plače, papá, kaká a kde ho položíte, tam zostane. Netvrdím, že mám pravdu, ale myslím si, že ženám viac vyhovujú malé bábätká. Majú rady úplnú kontrolu, aby dieťa všetko robilo tak, ako sa má, ako to je správne. A to dosiahnuť u väčších, často tvrdohlavých detí, nie je len tak. Naopak, my chlapi, sme moc neohrabaní a tak trochu i pohodlní, na tieto usmoklené kôpky citu. Preto radšej riskneme trochu odporu a dupania nôžkou, keď je tu vidina jednoduchšej manipulácie s dieťaťom (často len fatamorgána : ).
Ale aby som sa vrátil k nám domov. Téma : Tretie dieťa. Prečo nie. A že nemôžme mať vlastné ? Nevadí, na Slovensku je mnoho opustených detí, ktoré v detských domovoch čakajú na podobných bláznov, ako sme my. Tak čo ty na to, mamina ?
