Chcem rodiča, ktorý si ma bude vážiť a bude mi prejavovať úctu. Nemyslím, nič výnimočné akože chodiť v predklone a podobne. Chcem len rovnoprávny vzťah založený na vzájomnom rešpekte a úcte, bez ohľadu na to, či je rodičom robotník, alebo podnikateľ - milionár.
Chcem rodiča, ktorý nebude biť môjho žiaka za známky. (Upozornenie pre žiakov - hovorím len o bitke za známky, vysvedčenie a pod. :)
Chcem rodiča, ktorý bude hrať so mnou fér. Ak sa mu niečo nebude pozdávať, nepovie dieťaťu: "Ten Dávid je ale debil", ani sa nerozbehne za pani riaditeľkou, aby jej vysvetlil, akých má neschopných podriadených. Príde za mnou a povie: "Dávid, prečo mal môj syn dvojku z toho testu?" A nasledujú dva možné varianty. Prvý - Dávid zistí, že sa pomýlil a zahlási: "Ja truľo neprebudený, pomýlil som sa, zabudol som zarátať body na poslednej strane. Hneď to opravím." A druhý - Dávid prekontroluje znova test, prepočíta body, zistí, že všetko sedí a vraví: "V teste sa dalo získať 100 bodov, tvoj syn získal 85, to je 85% a to je podľa aktuálnej stupnice dvojka." A rodič povie: "Ja truľo..."
Chcem rodiča, ktorý mi bude veriť. Nie, nemyslím slepo dôverovať a bezducho ma podporovať. Len bude veriť, že všetko, čo robím, robím v snahe dať jeho dieťaťu to najlepšie.
Chcem rodiča, ktorý bude chápať, že som človek a nie stroj. Človek, ktorý robí chyby, rovnako ako on, alebo ktokoľvek iný.
Chcem rodiča, pre ktorého bude na prvom mieste poznanie, múdrosť a charakter jeho dieťaťa a nie známky.
Chcem rodiča, ktorý mi pomôže, ak sa rozhodnem vziať decká pod stan, alebo podniknúť akúkoľvek inú šialenosť.
Chcem rodiča, ktorý bude poznať a akceptovať moje rozhodnutie, že ak si budem musieť vybrať medzi dieťaťom a správne/včas vyplnenou pedagogickou dokumentáciu, vyberiem si vždy to prvé.
Chcem rodiča, ktorý sa nechá raz za čas pozvať na pivo, aby sa zo vzťahu obchodného stal vzťah priateľský.
Chcem rodiča, ktorý bude za mnou stáť, keď ma verejnosť bude dehonestovať svojim postojmi. Nemyslím tým, že sa niekde za mňa pobije, aj keď aj to by bolo veľmi lichotivé ;) Stačí, ak povie: "Nie všetci sú takí. Učiteľ, ktorého poznám ja, je vzácny človek a zasluhuje úctu!"
a napokon, asi to to najdôležitejšie...
Chcem rodiča, ktorý bude za každých okolností chápať, že aj ja, aj on, sme tu z jediného dôvodu. Tým dôvodom je jeho dieťa. Všetko ostatné je druhoradé...
Že chcem veľa? Možno. Ale uvedomte si, že rodič je človek, ktorý trávi s mojim žiakom veľa času. Je preňho vzorom, čo sa týka postojov, názorov i hodnôt. Môže mi pomôcť, ale i narobiť veľa zloby. Preto, ak sa niekedy zase raz postavím pred triedu ako učiteľ, tak chcem pre svojho žiaka rodiča, ktorý bude stáť za to!
A čo vy? Akého rodiča by ste chceli pre svojho žiaka vy?
