(I. kniha Mojžišova , 12:1) A Hospodin riekol Abramovi: „Vyjdi zo svojej zeme a zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca a iď do zeme, ktorú ti ukážem…"
...milovať svoje deti nadovšetko, no nechať ich od seba odísť, keď dozrie čas...
(I. kniha Mojžišova , 12:2) "A učiním ťa veľkým národom a požehnám ťa a zvelebím tvoje meno, a budeš požehnaním…"
Požehnanie - byť požehnaným, teda dostávať... byť požehnaním, teda dávať... a to všetko v jedinej vete.
...pred tým, než naše deti necháme odísť, možno by nebolo zlé naučiť ich, že byť skutočne požehnaným, znamená nie len dostávať všetko čo potrebujem, ale aj dávať tam, kde potrebujú... skrátka byť požehnaním pre svoje okolie...
(I. kniha Mojžišova ,12:5) A Abram vzal Sáraj, svoju ženu, i Lota, syna svojho brata, a všetok ich nadobudnutý majetok, ktorý nadobudli, I duše, ktoré získali v Chárane, vyšli, aby išli do zeme Kanaána, a prišli do zeme Kanaána...
...to, že od niekiaľ vyjdeme, ešte neznamená, že prídeme tam, kam sme chceli pôvodne ísť...
...aj keď my rodičia, nemáme istotu v tom, že naše deti dosiahnu, vopred vytýčený cieľ, neznamená to, že ich cesta je zbytočná a nezmyselná, skôr by sme mohli povedať, že jej zmysel, či zámer zostáva pred nami skrytý...
Ps: Tento výklad, je výkladom laickým, pocitovým, bez hlbších poznatkov z oblasti histórie a Starého zákona, je výkladom človeka, ktorý nesmelo kráča po ceste rodičovstva :o)))
