„Ale ocko, pani učiteľka vyvoláva vždy tých, ktorí sa schovávajú a nehlásia. Tých, čo sa hlásia, nikdy nevyvolá. Takže, keď som naučená a chcem odpovedať, nehlásim sa a ona ma vyvolá. A keď nie som, tak to robím presne naopak.“
V rámci neustálych zmien (snáď k lepšiemu :o) vo svojom pôsobení v škole som zaviedol denne jednu hodinu neakčného učenia. Ide o to, že decká potichu sedia, nehlásia sa, nevstupujú do vyučovacieho procesu, nevyvíjajú žiadnu aktivitu, s výnimkou aktívneho počúvania a zaznačovania si zistených poznatkov. Naposledy, keď takáto hodina skončila, ozval sa ktosi hľadiac na tabuľu s mojimi poznámkami: „Dávid, ak rozsekneš veľké písané G, dostaneš...“ „Áno, áno, dostanem dve písmená – veľké písané C a malé písané j,“ doplnil som so suverénnym úsmevom informáciu svojho mučenca. „Dávid, nie dve, ale tri – C, j, sú jasné, no a keď to j obrátiš hore nohami, tak tam máš v podstate aj...“ „malé písané l“ vydýchol som prekvapene.
...nebyť podobných momentov, bol by som už dávno niekde inde a nie v školstve...
...a až raz budem niekde inde, toto budú tie najkrajšie spomienky...
