To bolo neustále mrnkanie: "Dávid, kedy už budeme preberať ľudské telo, rovnako ako štvrtáci?" Alebo: "Aj my sa chceme prechádzať v žalúdku."
...Ten deň nastal...
"Chalani, pripravte konštrukciu ušnice z tohoto stanu!" zavolal som na nich a viac im nebolo treba. Okamžite sa pustili do roboty.
"A vy nakreslite telovou farbou nejaký povrch na tú ušnicu! Nech sa ten výsledok podobá!" vravím generálskym hlasom :)
"A do vonkajšieho ucha patrí aj zvukovod!" Iniciatívny Jožko prináša ušný maz :)
"Dori, Teri, chýba nám slimák!"
"Ešte treba označiť kladivko, nákovku a strmienok!"
Chvíľu sa to v triede i mimo nej hmýri, melie, pohybuje a potom...
Dámy a páni, víta vás UCHO :) Ráčte vstúpiť :)
Ani som nestihol dopovedať a prvý "zvuk" už vstupoval :)
Taaak, už je tu bubienok, prichádza úder kladívka do nákovky... strmienok sa od radosti rozochveje :)
Po mojom nedávnom "samointerview" kolegovia povedali, že som ako malé decko. Čo asi povedia po tomto zábere :)))
"Dávid, nabudúce spravíme oko, dobre?" "Oko?" so záujmom som si premeral veľké okno uprostred triedy a fantázia začala pracovať naplno. "Oko, znie ako skvelý nápad," vravím a začínam sa tešiť ako malý chlapec :)
