"Sorry?" nechápavo sa usmievam a ležérne pokračujem v zadaní projektu na dnešnú hodinu. (Prirodzene v anglickom jazyku :o) Od tej chvíle som už neprehovoril ani slovko po slovensky. V rámci zadania som po anglicky oznámil deckám, že ten, kto prvý správne splní úlohu, získa veľkú čokoládu. Potom som ich nechal pracovať. Občas som im trochu pomáhal a súčasne komentoval ich prácu (ako inak, v angličtine :o).
Hodina pomaly končila a tak som, k nemalému úžasu mojich prďolákov, vytiahol sľúbenú čokoládu. Víťazom sa stal ktosi celkom náhodne (k prekvapeniu všetkých spolužiakov i seba samého :O). Vyfasoval teda čokoládu i s vysvetlením. No tentokrát v rýdzej slovenčine:
"Pred pár dňami ste sa ma pýtali, načo vám bude v živote angličtina a prečo sa ju vlastne musíte v škole učiť. Viete, podmienky na dnešnej hodine boli celkom regulérne a férové, no i tak nevyhrali najlepší z vás (ktorí mimochodom už dnes dokážu samostatne urobiť úplne fenomenálne veci). Prečo? Skrátka boli znevýhodnení svojou neznalosťou cudzieho jazyka. Dnes išlo len o čokoládu, nad ktorou pokojne môžete mávnuť rukou... No čo ak raz v budúcnosti nastane podobná situácia vo firme, kde budete pracovať? Čo ak niekto iný urobí miliónový kontrakt namiesto vás len preto, že neovládate cudzí jazyk?"
