(Časť druhá: Rozsudok znie: Vinný!)
„Pán učiteľ, on mi rozhádzal veci, keď som nebol v triede,“ vraví mi ktorýsi z chlapcov. „Hm a ako vieš, že to bol on?“ pýtam sa. „No, lebo on to spravil včera aj Nikole.“
Studený predkrm (dnes výnimočne nutný)...
Dnešné hlavné menu je náročné a tak je nutnou podmienkou úspechu venovanie pred príprave viac času, ako obvykle. Do triedy musíme prísť skôr, ako žiaci (teda ešte pred prvou vyučovacou hodinou). Na tabuľu napíšeme napríklad: „Maťo miluje Vieru“ – môžeme to dať aj do srdiečka, aby to pôsobilo autenticky :o) Pozor – píšeme pokiaľ možno, čo najpodobnejšie detskému písmu. Keď je všetko pripravené, tabuľu zatvoríme a v tichosti opustíme triedu ešte pred príchodom prvého žiaka. Pasca je nastražená, zostáva nám len čakať :o). (Môže sa stať, že v rozvrhu nemáme hneď prvú hodinu etiku, no žiaci nápis nájdu pred prvou hodinou a prídu sa nám sťažovať – v takomto prípade s kamennou tvárou rozhorčene oznámime, že túto neprístojnosť budeme riešiť neskôr, keď bude čas).
Teplý predkrm, alebo Na začiatok sa treba vždy rozohriať...
1) Chyť rytmus (Pomôcky: kazeta s nahrávkami rôznych typov hudby v dĺžke trvania 30 až 60 sekúnd s krátkymi prestávkami medzi jednotlivými skladbami. Dĺžka trvania: 5 minút) Žiaci stoja alebo sedia v kruhu. Úlohou žiakov je predviesť nejaký tanec alebo pohyb podľa typu hudby, ktorú počuje. Všetci ostatní žiaci napodobňujú pohyby tancujúceho žiaka. Po skončení hudobnej ukážky a krátkej prestávke (5 sekúnd) zaznie nová hudba a pokračuje hráč napravo. Je možné kombinovať rôzne druhy hudby- od country, skladieb pre deti, muzikálov, vážnej hudby, pop - music, jazzu africkej hudby až po evergreeny, dychovku a ľudovú hudbu. Ak chceme triedu prebudiť, snažíme sa na záver zaradiť energické, chytľavé skladby.
(spracované podľa Miháliková 2002).
2) Pakománia (Dĺžka trvania: 5 minút) Žiaci stoja v kruhu a držia sa za ruky. Učiteľ začne vydávať akýkoľvek súvislý zvuk (napr. „aaaaaaaaa“) a súčasne stisne ruku žiakovi po svojej pravej strane. Žiak vpravo začne vydávať iný súvislý zvuk (napr. „beeee“) a stisne ruku ďalšieho suseda vpravo (Už kričia dvaja). Takto to ide dokola až kým sa stisk ruky nevráti späť k učiteľovi. Až dovtedy postupne všetci vydávajú nejaký súvislý zvuk. V momente, keď sa stisk ruky vráti k učiteľovi, ten stíchne a stisne ruku susedovi, ktorý následne urobí to isté. Takto to pokračuje až postupne stíchnu všetci a v triede zostane úplne ticho.
(spracované podľa Miháliková 2002).
3) Dažďový prales (Dĺžka trvania: 5 minút) Žiaci stoja v kruhu. Učiteľ povie: „Predstavte si, že sa nachádzate v Brazílii, v jednom z posledných dažďových pralesov. Poď si teraz spolu vytvoriť zvukový obraz tohto pralesa. Ja začnem a vy sa postupne ku mne pridávajte.“ (pohyby a zvuky: šúchanie dlaní o seba, lúskanie prstami jednou rukou, lúskanie prstami oboma rukami striedavo, udieranie dlaňami o stehná, dupanie nohami, všetky pohyby a zvuky v opačnom poradí).
(podľa Miháliková 2002)
4) Sedenie bez stoličiek (Dĺžka trvania: 3 minút) Žiaci stoja v kruhu, pravým ramenom smerom do stredu, tesne za sebou. Na povel učiteľa si každý sadne na kolená žiaka, ktorý je za ním. V princípe musí každý pohodlne sedieť. Na ďalší pokyn všetci naraz vykročia ľavou nohou, potom pravou – celý kruh kráča posediačky.
Hlavný chod, alebo ťažisko hodiny...
Dnešná téma: Rozsudok znie: Vinný!
Po úvodných „rozohrievačkach“ si akoby náhodou spomenieme na „tabuľový incident“ z rána. Oznámime teda deckám, že skôr, než sa pustíme do ďalšej činnosti, musíme zistiť, kto to tak neprístojne písal na tabuľu tie veci o Maťovi a Vierke. V spravodlivom rozhorčení a samozrejme v záujme vypátrania vinníka požiadame deti, aby na papierik (nepodpísaný) napísali, kto to podľa nich spravil a prečo si to myslia, teda prečo podozrievajú práve jeho/ju. Po pár minútach pozbierame papiere a prečítame, kto sú tí vinníci. Následne oznámime deťom, že nápis na tabuli je našim dielom.
Dezert, alebo zhrnutie na záver...
V tejto časti začneme monológom, kde musíme deťom zdôrazniť, že napísaním odkazu na tabuľu sme sa nepokúšali o žart, ale o to, ukázať si, ako ľahko možno niekoho obviniť na základe vlastných neistých predpokladov a dohadov. Následne iniciujeme rozhovor, kde obvinené deti rozprávajú o svojich pocitoch. Ako sa cítili v roli neprávom obvineného. V rámci zhodnotenia predchádzajúcej aktivity je dobré, ak sa deti zamyslia aj nad možnými dôsledkami takéhoto krivého obvinenia. Úplne na záver možno na veľký papier (poprípade na tabuľu) nakresliť rebrík, kde deti dopíšu na jednotlivé priečky rebríka aktivity z hodiny podľa toho, ako sa im páčili (najvyššie, čo sa im páčilo najviac, dole zas, čo najmenej).
P. s.: Volnejšie spracovanie tejto hodiny nájdete na: http://davidkralik.blog.sme.sk/c/146871/Ako-sme-odhalili-vinnika.html
Literatúra:
Miháliková, J.: Do Európy hrou II. (Rozohrievačky – Ice breaky). Bratislava: Iuventa 2002.
Miháliková, J.: Do Európy hrou III. (Rozohrievačky – Ice breaky). Bratislava: Iuventa 2002.
