„Každý z vás má pred sebou počítač. Zapnite ho, otvorte si internet a pokúste sa akýmkoľvek spôsobom dostať výsledok tohto zadania do zošitu!“ Najskôr na mňa prekvapene pozerajú, no keď vidia, že nežartujem, poslúchnu a začínajú pracovať.
O pár minút mi ktosi hlási: „Ja to mám, pán učiteľ.“ Pozriem do zošita, výsledok je správny. Požiadam teda dotyčného, aby mi ukázal spôsob dosiahnutia cieľa. Klikne na akúsi stránku a tam je priamo program, ktorý vám behom sekundy sám vyráta spomínaný obvod. Usmejem sa a požiadam ho o žiacku knižku. Postupne tu boli ďalší traja či štyria, ktorí objavili na „nete“ spomínaný program a použili ho k splneniu úlohy.
Niekoľkí ďalší vsadili na vzorec 2πr. Títo sa odo mňa sprvoti dožadovali aspoň akej - takej informácie ohľadne π, no keď som len mykol plecami, pochopili, že si musia poradiť sami. A poradili si! Dokonca vo výpočtoch nepoužívali 3,14 , ale omnoho presnejšie číslo: 3,14159 26535 89793 23846 26433 83279 (tuším to našli vo Wikipedii) (sranda, ani desatinné čísla sme ešte nepreberali :o))). A jednotky v žiackych knižkách pomaly, ale isto pribúdajú.
Ako tak prechádzam pomedzi decká odrazu zostanem zarazene stáť. Andrejka si bezostyšne naťukáva svoje meno a heslo do Gmailu. „Toto nemyslíš vážne! Máte pracovať na zadanom príklade a nie zabávať sa s poštou!“ zvyšujem hlas. Andrejka sa len milo usmeje a vraví: „No, veď práve. Ja som našla stránku, kde keď si zadáte polomer, pošlú vám automaticky vypočítaný obvod a aj obsah kruhu, na mail, ktorý tam uvediete. Tak si idem pozrieť, či už to poslali.“ „Ty brďo, to je fakt dobré „ vravím a na viac som sa nezmohol :o)
Hodina pomaly končí, k správnemu obvodu spomínaného kruhu sa dostala viac ako polovica detí. Na poslednú písomku v mojom školskom živote to fakt nebolo zlé. Vlastne mi to pripadalo úžasné, vidieť tých malých prďolákov, ako horúčkovito hľadajú, kde – tu si čosi poznačia a nakoniec víťazoslávne kričia: „Už to máááám! Pán učiteľ, už to máááám!“...
