Traja chlapci, vlastne pre túto chvíľu učitelia, vyvaľujú oči a čakajú, čo sa bude diať. Stolička sa podo mnou s obrovským hrmotom sunie po dlážke. Napokon narazí do susednej lavice, pričom tým nárazom z nej spadnú učebnice. Práve v tej chvíli sa ku mne otáča Matej (zrejme ho zaujal zvuk padajúcich učebníc).
„Pán učiteľ, pán učiteľ,“ zvreskol som smerom k niekoľkým mojim zástupcom, stojacim bezradne pred tabuľou., „on sa ku mne stále otáča!“ Stihli len bezradne myknúť plecami, keď vykríkla Nikola: „A on mi zas zhodil veci na zem!“ Div mi nevypichla oči, keď na mňa pri slove „on“ ukazovala prstom :o)
„To nie ja! To samo!“ bránim sa. Konečne sa chalani trochu pozviechali a hľadali riešenie: „Žiacku knižku,“ vraví jeden z „učiteľov“. Teraz už som fakt dopálený :o) – „Všetko len ja, stále iba ja! Blbá škola!“ zvolám a teatrálne sa hádžem na lavicu.
...Niečo mi hovoria, ale ja ich nepočúvam, len sa otáčam a pozerám sa po triede. V jednej chvíli sa rozbehnem a po ceste šťuchnem do niekoho o dve lavice ďalej. „Si to,“ zvolám a keď ma napomínajú, že po triede sa nebehá, urazene vravím, že ja som nezačal a reku zase len ja a všetko len ja. Podchvíľou začnú niečo hovoriť, no práve v tej chvíli sa otáčam dozadu a hlučne rozprávam zážitky zo včerajšieho futbalu...
Postupne predvediem ešte niekoľko hereckých výkonov, decká v laviciach okolo mňa sa celkom dobre bavia, menej už „učitelia“, ktorí na mňa len bezradne pozerajú, občas niečo hlesnú v snahe dosiahnuť nápravu, ale bez odozvy.
Konečne zazvoní, etika končí, stávam sa opäť učiteľom a oni žiakmi.
...Ďalšiu hodinu máme angličtinu... „Ale to je blbosť, zase ja, stále...“ zarazil sa a všetci sme sa začali smiať, lebo len pred pol hodinou stál na mojom mieste a počúval odo mňa presne tieto slová :o)
