V práci toho bolo veľmi veľa a napriek totálnemu nasadeniu som toho ešte kopec nestihol. Domov som prišiel veľmi unavený a rozladený, no i tak som vzal bambuľky na tréning. Doteraz si to neviem vysvetliť, ale tak som na nich počas tréningu kvôli nejakej somarine vyletel, že Veri sa dokonca rozplakala. Cestou domov sme mlčali. Keď som si potom našiel na vankúši tajnú poštu od Viki, kde mi písala, že to nevadí, že som na nich nakričal, mal som chuť sa prefackať. Cítil som sa strašne zle, nielen, že v práci to nešlo, ale ešte tá dohra na tréningu... pripadal som si ako ten najnemožnejší človek na svete : (((
...
Minule sme tuším hovorili o Abramovom zlyhaní - vlastne o zlyhaní všetkých zúčastnených v tom príbehu (teda, aby som bol presný, o zlyhávaní nás všetkých). Vráťme sa teda k Abramovi a jeho rodine, keď zahanbene opúšťajú Egypt.
Príbeh 13. kapitoly, kde sa Abram navráti z Egypta a Lot odíde od Abrama do Sodomy, vám len voľne prerozprávam (v prípade záujmu ho celý nájdete v I. knihe Mojžišovej 13:1–13)...
Po odchode z Egypta ide Abram k oltáru, ktorý postavil Hospodinovi ešte pred vstupom do Egypta(1). Všetko vyzerá byť v pohode, ale na pastvinách začína dochádzať k roztržkám medzi jeho a Lotovými pastiermi (obaja odchádzali z Egypta s veľkými stádami a majetkom). Abram vyzve Lota, aby si vybral zem(2), kam sa uchýli, pričom on potom pôjde na opačnú stranu, bez ohľadu na to, či mu ostane lepšia, alebo horšia časť. Lot si (pochopiteľne) vyberá úrodnú zem(3) (okolie Jordánu – podľa opisu úrodnosťou trošku podobné Egyptu). Abram bez jediného náznaku nespokojnosti prijíma, čo mu ostalo a usadí sa v Kanaáne.
V prerozprávanom príbehu som hrubo zvýraznil momenty, ktoré ma zaujali. Dovolím si teraz ku každému z nich pár slov:
(1) Oltár: Abram opustil Egypt s veľkým majetkom. V podstate ho teda možno považovať za víťaza. Nič zlé sa mu v Egypte nestalo (veď sa obával smrti) a ešte nadobudol veľký majetok. Tak potom ale prečo zamieril k oltáru, ktorý kedysi staval Hospodinovi a vzýva tam jeho meno? Akoby sa predsa len až takým víťazom necítil, čo poviete?
Ten oltár je pre mňa akýmsi míľnikom, kedy mu to ešte v živote išlo (kedy sám seba videl ako skutočného víťaza). Vnímam to asi tak, ako keď sa otočím späť a pozerám sa, kde som zišiel z cesty. Potom sa vrátim presne na to miesto a pokúšam sa vybaviť si svoje postoje, pocity, zásady – skrátka všetko, aby som mohol od toho miesta začať odznovu. Oltár však podľa mňa vôbec nemusí predstavovať len nejaký náboženský obrad, či rituál. Pokojne to môže byť niečo prosté a každodenné a verím ,že aj ateisti majú takýto „oltár“ a tiež občas zažívajú rozčarovanie nad svojimi zlyhaniami. Verím ,že aj oni by sa mali v takých chvíľach pozrieť späť a pokojne sa vrátiť tam, kde im život robil radosť (a kde robili radosť oni životu :o).
(2)Voľba: Táto časť ma vyslovene rozveselila. Len zopakujem – nie je dôležité, čo je zač náš „oltár“, no ak sme sa k nemu dokázali skutočne vrátiť a taktiež, sme sa opäť zoznámili s tým človekom, ktorý tento oltár pred časom postavil (teda so samým sebou, len o trošku mladším :o), možno opäť nájdeme pevnú pôdu pod nohami a dokážeme zareagovať ako Abram v našom príbehu. Veď on sa vzdal možnosti vybrať si lepšie pastviny (je celkom dobre možné, že po návrate k svojej múdrosti si netrúfol vybrať, lebo dobre vedel – že každý dar môže byť pre nás požehnaním i prekliatím – záleží len na nás, ako s ním naložíme.) Každopádne tu cítim niečo celkom iné, než v Egypte. Cítim tu istotu, že aj keď si vlastne on sám nevybral, jeho "výber" (ktorý skôr možno nazvať nevýber :o) je dobrý a on si je už vopred istý svojim úspechom a správnosťou svojho "výberu". Veľmi optimistická časť. Vážme si ju, lebo takých chvíľ nám život neponúka veľa :o)
(3) Lot: K Lotovi sa ešte vrátime. Lot si zvolil úrodnú pôdu, pretože to bolo omnoho výhodnejšie. Nie som si celkom istý jeho motívom, no tak nejako tuším, že nebol najlepší - prinajmenšom trochu egoistický (možno aj preto preňho táto voľba nebude do budúcna nejakým prehnaným ternom – ale to už by sme predbiehali, takže o Lotovi niekedy nabudúce :o)
Vám všetkým i sebe želám, aby sme sa vždy znova a znova dokázali vrátiť späť k svojmu „oltáru“...
Ps: Tento výklad, pokiaľ ho vôbec výkladom možno nazvať, je výkladom laickým, pocitovým, bez hlbších poznatkov z oblasti histórie a Starého zákona. Je výkladom človeka, ktorý zas a znova schádza z cesty...a potom šťastne nachádza svoj „dávny oltár“...
Pps: Stojíme s Viki v obývačke a nôtim si: "Keď už človek cíti, že je život...," odmlčím sa. "Ocko!"napomenie ma. "...V keli," dopoviem a obaja sa rehníme ako šiši :o)
