Hľadím na obrazovku, kde sa zase začína prvý diel a v mysli sa mi vynárajú spomienky z čias môjho pôsobenia v škole...vidím, ako som raz oznámil Kristiánovi, ktorý bol veľmi slabým žiakom, že dostal jednotku z diktátu a trieda burácala a on plakal a mne k tomu tiež veľa nechýbalo...prestrih a je tu Martin, ktorý si robí prsia z Coly a Majka mi to oznamuje s vážnou tvárou a ja div nevyprsknem...a potom je tu tma a ja tajne beriem šaty mojej ženy, nakoľko dnes budem Máriou Teréziou, s ktorou budú moji prďoláci robiť interview...teraz sa mračím, lebo stojím pred školou s NOTA BENE v rukách, moji vlastní žiaci ma obchádzajú veľkým oblúkom a mne je z toho neuveriteľne smutno...predo mnou stojí šinter Matúš, červený ako paradajka, ktorého som práve pristihol pri fenomenálne skvelom výkone na hodine písania a trieda kričí „Waw“ a „Ty vole!“ a ja sa smejem a som šťastný...a potom je tu vážna Jasmínka, ktorá žiada o druhú šancu, lebo keď prvýkrát šikanoval starší spolužiak jej kamaráta, nezasiahla a ja som hrdý, že je tak statočná a chce to skúsiť znovu...a aby sme nezabudli, môj slávny nominatív plurálu, na ktorý ma upozornil žiak a ja som ho vyzval, aby okamžite priniesol žiacku a v triede bolo hrobové ticho, v ktorom som prezradil svojim (m)učencom tajomstvo...
...konečne mi to dochádza...teraz viem presne, čo mi nesedelo v príbehu" deviatej A"...
...ten príbeh na mňa pôsobí sterilne. Ako divadelná hra, kde herci hrajú rozličné životné situácie, ale ja viem, že to nie je naozaj. Je to len komédia, bez skutočných zranení a uzdravení, bez naozajstného hnevu a zlyhaní žiaka i učiteľa, bez radosti z víťazstva a smútku z prehry, úprimného smiechu a šikany a posmechu, žiadne skutočné emócie, hnev a ani radosť, všetko je to iba akože... Áno, povrch pripomína život v bežnej triede, ale chýba hĺbka...
...toto nie je obraz slovenského školstva...skutočný život v triede s "pachom človečiny" totiž nedokáže priniesť žiadna reality show...
Ps: Mojím favoritom je Adam...vždy som mal rád takých žiakov...možno preto, že i ja som bol práve takým žiakom...
