Len aby som to celé uviedol na pravú mieru. Dočasne suplujem angličtinu a v snahe rozvíjať komunikačné schopnosti mojich žiakov, navrhol som, že budeme pravidelne hrávať jednoduché scénky. To som ale netušil, že sa decká začnú natoľko angažovať a aktívne vstupovať do vyučovacieho procesu :o)
Na úlohu mamy som si vzal jeden erárny triedny uteráčik a tiež okuliare, ktoré mám už z čias, keď som bol tak trochu bezdomovcom. Dialógy sme značne zjednodušili, v podstate sme sa vždy iba predstavili a následne otočili frázu: "Čo máš oblečené..."
"What´s Little Red Hood wearing?" "Šatku a tričko a nohavice. A čo má oblečené mama?"...
Jasné, že aj vlk žerúci starú mamu sa ešte pred jej zožraním informoval o jej oblečení a ona mu prirodzene položila rovnakú otázku :o)
Inak tomu nebolo ani vo chvíli, keď konečne do domčeka dorazila Červená Čiapočka :o)
Stará mama zjedená, jej oblečenie zistené, Little Red Hood zjedená, jej oblečenie zistené...na rade je hunter...teda chcel som povedať, poľovník :o)
Vlka napokon nerozpáral, len nejakým zázrakom vydoloval z jeho brucha obe nešťastnice :o)
Aby som sa nechválil cudzím perím...Pri precvičovaní frázy: "What´s Little Red Hood wearing" som hral iba nepodstatnú vedľajšiu úlohu. Celá aktivita vychádzala čisto z iniciatívy mojich žiakov.
Áno, na škole kde učím, sú iste lepšie podmienky ako na mnohých iných. Deti majú malé notebooky, dokonca máme aj interaktívnu tabuľu, ale...čosi mi vraví, že to nie je vždy iba o peniazoch...na dnešnú super angličtinu stačili dvoje okuliare, jedny staré šaty, nejaké šatky a jeden erárny triedny uterák...
