Na slovenčine sme s deťmi prežili dobrodružstvo s pracovným názvom molekuly, kde si deti pomerne akčne hľadali po celej triede svoj pár. Aby som to vysvetlil. Každé dieťa dostalo (tajne : ) lístok s nejakou spoluhláskou, či už znelou, alebo neznelou a jeho úlohou bolo potom v priebehu nasledujúcej minúty nájsť si parťáka, ktorý mal párovú spoluhlásku s opačnou znelosťou. To bol pohľad. Deti vám behali po triede, ako splašené a hľadali a chytali sa za ruky. No skrátka, slovenčina ako remeň.
A matematika? Tu sme odložili perá a výsledky násobenia a delenia sme vyjadrovali drepmi, tlieskaním, plieskaním, lúskaním a všakovakým iným ...skaním.
Prišlo čítanie, kde nás navštívila pani zástupkyňa. Hovorí sa tomu hospitácia, ale deti to vnímali ako zdvorilostnú návštevu a boli ukážkové : ). Na záver nás pochválila a nezabudla povedať, že máme prekrásnu triedu a ten delfín, hmm : ) ...deti... tie žiarili...aj ja : )))
Na hudobnej sme spievali všetko, čo sa len dalo, v rámci prípravy na našu letnú stanovačku. Keď už hrdlá boleli, prišlo na rad počúvanie Predanej nevesty od Bendricha Smotanu, ako som sa dozvedel z niektorých zošitov mojich (m)učencov : ))). A objavili sme aj kopu neznámych hudobných nástrojov, ktoré sme si potom nakreslili (teda skôr by som povedal, nakreslili sme čosi, čo by sa pri notnej dávke fantázie mohlo na niektoré hudobné nástroje trošku podobať : ))).
...asi sa budem opakovať, ale byť učiteľom sa oplatí...
...vlastne, dnešný deň je dňom, pre aký sa oplatí žiť...
