No pán učiteľ, nominatív plurálu

Hlavou mi prebehlo milión nadávok na moju ctenú adresu, ale vzápätí som už uvažoval, ako z tohto trapasu vykorčuľovať so zdravou kožou : ) Také tie vyhlásenia neomylných učiteľov, typu: „Výborne milí žiaci, iba som vás skúšal,“ by u tejto extra triedy obstáli len veľmi ťažko. Rozhodol som sa kapitulovať. No kapitulovať so cťou. „Filip, žiacku, ale bleskovo!“ povedal som veľmi prísne a v triede to len tak zašumelo. Filip zmrzol. Po chvíli sa predsa len došuchtal ku mne a žiacku mi bojazlivo podal. „Filip, máš jednotku za skvelú reakciu a zvyšok triedy, vrátane mňa, si behom piatich sekúnd opraví túto hrubú gramatickú chybu.“ Nedalo mi to a vzápätí som sa musel zasmiať. Trieda urobila to isté. Než sme sa opäť vrátili k príprave, vysvetlil som im, že chyba vznikla z mojej nepozornosti a pošepky som ešte prezradil svoje obrovské tajomstvo. „Nikomu to nehovorte, ale ja nie som stroj, som človek, rovnako, ako vy všetci.“ Opäť smiech. Bol som z toho vonku. Uf, bolo to tesné, ale spätne si na to spomínam s úsmevom. Trieda, o ktorej hovorím je už teraz na druhom stupni, ale pre mňa je to navždy 4.C. Futbalová liga v daždi aj v horúčave, adopcia malého Johna z Kene, naša spoločná kniha: Všetko sa začalo zberom, dva CD nosiče : The best of 3. a 4.C, vystupovanie na Bratislavskom hrade, besedy o rasizme, netradičný päťboj, zlatokopecká horúčka v škole prírode, spoločná stanovačka, kopec jednotiek i pätiek...A na záver, vystúpenie na školskej akadémii, kde okrem detí prišli i rodičia a všetci sme spolu zaspievali ZRPŠ od Paľa Hammela. Držím vám všetkým palce, prajem veľa šťastia a ďakujem za spoločné chvíle, 4.C. Váš učiteľ.