Staručký pán energicky poskakoval po triede. Deti sa chvíľu smiali, hneď nato "zvraštili" obočie, lebo dostali otázku, ktorá ich prinútila tuho rozmýšlať. Hodina mala spád a deti ani učiteľ nepostrehli, kedy vlastne zazvonilo. Zo zadnej lavice sa postavila dvojica inšpektorov. Znechutene si prezerali veselé deti. Napokon sa oborili na učiteľa, ktorý sa ešte stále dohadoval o výsledku pokusu so skupinkou neústupčivých žiakov."Čo to má znamenať? Tomuto vravíte učenie? Veď ste im sotva kde - tu čosi naznačili a deti v podstate museli všetko zisťovať samé. Kde je zásada primeranosti a ... ako je možné, že Vám v triednej knihe nefiguruje chýbajúci žiak? A prečo ste v učive zo slovenského jazyka popredu a v matematike meškáte?" "Neslýchané," pridal sa hneď aj druhý. "Pán Komenský, myslím, že ľudia ako vy, nemajú v našom reformovanom školstve čo hľadať!" Obaja sa zvrtli na opätkoch a nahnevane odpochodovali do riaditeľne...a kolega zo susednej triedy len súhlasne pošomrával: "Presne tak, presne tak... kto to kedy videl, učiť deti hrou..."
...Vážený pán Komenský, vôbec neviem prečo, ale mám strach, že ak by ste sa nejakou šťastnou zhodou osudu a pokrútenia vesmíru dostali cestovaním v čase do súčasnosti, boli by ste pre naše školstvo, vzhľadom na svoju revolučnosť a pokrokovosť, neprijateľný...
Ps: Ak sa i napriek tomu rozhodnete prísť, zastavte sa, prosím, aspoň na chvíľu i u nás. Som Vašim veľkým fanúšikom a bude mi cťou učiť sa od skutočného (m)učiteľa...
