"No čo, tak to v najhoršom prípade skončí fiaskom," pomyslel som si a skúsil ďalší životabudič - "My všetci!". Zase NIČ. Ani stopy po akomkoľvek záujme.
Pri štvrtom, či piatom pokuse prišla na rad aktivita "Pohni zadkom". Vyzerá to asi tak: Jeden človek stojí v kruhu, ostatní sedia okolo neho na stoličkách, pričom jedna stolička je prázdna. Stredový hráč si má sadnúť na voľnú stoličku, no súčasne hráč, ktorý má voľnú stoličku po pravej ruke, presunie sa na ňu. Takže sa uvoľní jeho stolička a stredový hráč sa snaží sadnúť na nové miesto. Na to miesto sa však snaží dostať aj hráč, sediaci naľavo od voľnej stoličky. Začali znudene, lenže potom sa niektorý z nich pohol rýchlejšie, než plánoval. Hráčom v strede inštinktívne myklo a kolos sa dal do pohybu. Začali pobehovať, smiať sa, buchotať a výskať a ja som si zhlboka vydýchol. Už sú moji, ale že to dalo práce...
Nasledovali štandardné aktivity zamerané na kompetencie pre prax, alebo ak chcete, zručnosti do života.
Decká som rozdelil na dve skupiny, pričom mali pred sebou stôl s rôznymi polotovarmi (piškóty, rožky, kiwi, hrozienka, paprika, paštika, lekvár...). Niektoré polotovary boli viditeľné, iné schované v igelitkách. Prvá časť aktivity spočívala v rýchlom rozhodovaní skupiny. Skupina mala vždy 10 sekúnd, aby si bleskovo vybrali polotovar na výrobu svojej originálnej torty. Čiže rýchle dva-tri návrhy a rýchle odhlasovanie, čo si skupina vyberá v tomto kole (KOMUNIKÁCIA, ROZHODOVANE, PLÁNOVANIE).
Po siedmich kolách, keď boli rozdelené všetky polotovary, prišla ďalšia úloha: pripraviť čo najlepšiu, najzaujímavejšiu, najatraktívnejšiu tortu, pričom bolo nutné použiť všetko, čo si tím vybral...aj čínsku polievku a paštiku, aj lekvár a piškóty, skrátka všetky tie prazvláštne ingrediencie, ktoré sa im chtiac - nechtiac ušli (KREATIVITA). Nakoniec museli decká vymyslieť ešte nejaký pútavý slogan, ktorým by svoj super produkt predali (PREZENTÁCIA).
Potom sme trochu diskutovali o tom, prečo je dobré robiť už počas školy svoje vlastné projekty. Tiež sme sa bavili o budúcnosti, o tom, prečo sú na tejto škole a aké majú vyhliadky na uplatnenie v praxi.
Skôr, než štandardne poďakujem tým, ktorí mi pomohli s touto akciou, by som rád s úctou vyjadril nesmierny obdiv všetkým učiteľom, ktorí nemajú to šťastie na výberové školy, no i napriek tomu sa denne znovu a znovu púšťajú do neľahkej úlohy...prebrať svojich študentov z apatie a nezáujmu...
...klobúk dole...
Za jeden z najťažších dní mojej (m)učiteľskej praxe by som rád poďakoval...
... študentom, ktorí mi uštedrili riadnu lekciu...
... učiteľom i vedeniu SOŠ v Nitre... ktorí sa nezľakli netradičnosti ponúkanej aktivity...
... Anke, Kukovi, Zvončovi... za všetko :)
Adios a dovidenia 24.4. 2012 v Brezne, priatelia :)
