A potom...rovnako hlasno zarevali aj oni: "I am angry!". Len čo dorevali, učiteľ zašepkal: "You are angry." A decká? Navlas rovnako. Ubrali zvuk a zašepkali: "You are angry." Potom sa učiteľ počas "He is angry" smial a aj žiaci sa smiali, nasledoval plač... Tak to išlo až kým sme neprebehli celé časovanie slovesa "to be".
Keď som ešte pracoval ako šašo v nemocnici na Hlbokej, dozvedel som sa, že po zbavení tela osteosarkómu, je celkom žiaduca chemoška - takzvaná zaisťovačka. A tak aj ja na vyučovaní angličtiny, občas po prelúskaní nových slovíčok a fráz pristúpim k istej forme zaisťovačky. Dnes ňou bola pieseň. Keďže vznikla priamo na hodine, akordy si moc nepamätám (tuším to mohla byť nejaká kombinácia E-čka, A-čka, D-čka a H-sedmičky :o).
((audio))
Ak by si chcel niekto prespievať...
I am happy, I am happy.
You are happy, you are happy.
He is happy, he is happy.
She is happy and it is happy.
We are happy, we are happy.
You are happy, you are happy.
They are happy, they are happy.
Ša la la la la la la la bum :o)
Ešte sme si nakoniec zahrali divadlo "Palace cinemas", čo je môj zlepšovák, ktorým sa snažím dosiahnuť, aby moji žiaci nemlčali ako partizáni, keď treba v reálnej situácii používať anglický jazyk :o)
...nuž, občas učiteľ musí zvýšiť hlas, keď v triede poklesne morálka, ale niekedy kričí iba preto, že hrá s deťmi hru rádio :o)
