Niekoľko rokov sme sa s partiou nadšencov venovali spoločným táborom pre rómske a nerómske deti. Išlo o decká (ako rómske tak i nerómske) z rôznych kútov Slovenska. Na akciách sme podnikali rozličné aktivity a jednodňová stanovačka bola jednou z nich.
Keď boli stany konečne hotové, poopekali sme a bol čas ísť do hajan. Rozdelenie do stanov sme veľmi neriešili, decká sa tak nejako samé rozhodili, kto s kým. Krátko po tom, ako sme zahnali decká do spacákov, objavila sa pri ohnisku časť chalanov z jedného veľkého stanu. "Dávid, v tom stane je strašný smrad. Nedá sa tam vydržať." Keď som o chvíľu stál v spomínanom stane, musel som im dať za pravdu. Čo som im mal teda povedať? Pozval som ich, aby si ustlali ako všetci praví kovboji pri ohnisku (Ja už som tam svoj spacák mal rozložený :). Nezabudol som dodať, že nie je na svete nič krajšie, ako praskanie ohňa a obloha plná hviezd. Je mi jasné, že som sa týmto počinom dopustil segregácie a možno ma niektorí po tomto priznaní oznančia ako rasistu, ale po návšteve toho stanu, mi fakt nič iné neostávalo. A paradoxne, stan opustili aj niektorí rómski chlapci (z rovnakého dôvodu ako niektorí nerómski). Rozmýšľam, či by aj oni boli obvinení zo segregácie a rasizmu, ak by to prišlo na pretras.
...a ďalší deň sme už ráno zase všetci spolu hrali futbal a nikto nič neriešil. A potom šerm, kone, kasíno, futbal, angličtina, výlety, koncert Sendreiovcov, kopa hier... Bol to pekný tábor.
Poznám viacero slušných a vzdelaných Rómov, ktorých si veľmi vážim. Niektorí z nich sú mojimi priateľmi. Fakt sa mi nechce veriť, že by som mohol byť rasistom.
