Interaktívne divadlá sa rozbehli naplno a ja, v mnohých bratislavských školách, denne lovím leva, aby ho následne, v nestráženej chvíli, mohla zas a znova vyslobodiť malá myš, ktorú chcel len krátko predtým ten nešťastník zožrať.
Chodím ovešaný ako vianočný stromček - kulisy, kazeťák, bábky, gitara a čo ja viem čo ešte (keď ma zbadali deti z ktorejsi školy, zhodnotili, že musím byť horolezec :o). Nuž a takto ovešaný som zavítal na školu, kde práve konala svoju povinnosť inšpekcia. Z inšpekcií, priznám sa dobrovoľne, mi vždy behal mráz po chrbte, lebo za svoje (m)učenie by som dal ruku do ohňa, no papiere, ktoré s ním súvisia, to už je úplne iná pesnička :o). Ako si tak vykračujem v skvelej nálade (lebo tie divadlá ma fakt berú :o), odrazu sa ocitám tvárou tvár oproti šéf inšpektorovi v decentnom klobúčiku a obleku. "Tú tvár poznám," prebehne mi mysľou. Starý pán je zjavne tiež v pomykove, akoby sa rozpamätával, kde už tohto lovca levov videl (tiež som totiž mal klobúk, ale kovbojský :o))). Po chvíli mi to doklaplo. Veď to je môj učiteľ zo základnej školy. Usmial som sa a zložil ruku zo striekacej pištole, ktorou som neustále vybavený (veď viete, loviť levy nie je žiadna maličkosť :o). Tiež sa usmial, spýtal sa, ako sa mám a čo robí sestra a prečo už neučím a ešte veľa ďalších vecí. Mne v tej chvíli prebehlo hlavou...
...písal sa rok 1983. Bol som vtedy malý tretiak, žiaden prehnane študijný typ, to sa rozumie. Naši sa doma v tom čase dosť hádali, bolo to vlastne tesne pred rozvodom. Pán učiteľ ma vyvolal a ja som nemal ani páru o tom, čo sa ma vlastne pýta (pravda je taká, že doma nebol kvôli neustálym hádkam na učenie priestor a akosi chýbala aj chuť...). Po chvíli som teda odpovedal, že to neviem, lebo sa naši hádali a asi sa aj rozvedú. Zjavne ho to vyviedlo z konceptu, napokon len povedal, že mu je to ľúto, a aby som si sadol, vraj ma dnes nebude hodnotiť. Či to bolo z jeho strany správne rozhodnutie, to neviem (možno to budú niektorí považovať za nebezpečný precedens), no ja si ten moment si pamätám dodnes...
...písal sa rok 1984 a na ORF 1 išiel "Rocky 4" (všetci sme to pozerali, aj keď sme nerozumeli vôbec nič, v škole sa totiž v tom čase učila ruština :o). Nasledujúci deň celá trieda búrlivo diskutovala, či to mohlo tak naozaj byť, veď ten Drago bol oveľa silnejší a neutále mal nad Rockym prevahu. Práve vo chvíli, keď niekto z nás oduševnene bránil Rockyho, pričom meno vyslovoval presne tak, ako sa píše, vstúpil pán učiteľ. Aktívny zástanca dostal ľahučký pohlavok, po ktorom nasledoval výrok: "Ty chmuľo, to sa predsa vyslovuje raky!" Zvrtol sa na opätku a odkráčal...
...podali sme si ruky a rozlúčili sa...
...myslím, že každý učiteľ v hĺbke duše dúfa, že raz stretne lovca levov, ktorému voľakedy odovzdával návod, ako prežiť v džungli života...
...venované s úctou pánu učiteľovi IV.C v školskom roku 1983/1984...
s úctou Váš lovec levov...
