Trvalo to len pár sekúnd. Vzápätí sa všetci rozosmiali, lebo pochopili, že išlo len o neformálny úvod pána školiteľa :) Koniec - koncov, ako inak začať KomPrax-workshopy na strednej zdravotníckej škole? :)))
- - -
Večer pred tým, keď som letoval na klinec drôtik, ktorý mal vytvoriť ilúziu prepichnutého prstu, si Veve poťukala na čelo. Malo mi dôjsť už vtedy, že som totálne zamilovaný...
Teraz už len vyskúšať :)
- - -
Po odstránení "poranenia" a zlízaní kečupu, nasledovali klasické aktivity na rozohriatie. "Alberto Tomba, tleskni na tri, ukazovák verzus palec..." Potom som im chvíľu porozprával o tom, prečo je fajn, byť už v študentských rokoch aktívny. Že sú tu zručnosti, ktoré sa v škole prehnane neučia, no v živote ich budú potrebovať...komunikácia, práca v tíme, zodpovednosť, manažment, projektové myslenie, kreativita, motivácia... A práve tieto zručnosti sa dajú perfektne získať pri realizácii vlastných nápadov. Jasné, že som použil aj zopár príkladov, akými sú Lucka, Jaro a Martin.
Ešte som im chvíľu hovoril o svojich skúsenostiach z nemocníc. O tom, ako som raz večer nachystal párky párty a s deckami sme hrali stolný tenis temer do polnoci a niektoré z tých detí potom zomreli, lebo rakovina je strašná mrcha a tiež o tom, ako sme si zasadrovali ruky na nohy v snahe získať nové formy na sviečky aj o Mareka som chcel spomenúť, no nedalo sa...a potom aj o mojej kariére smetiara a o mnohých iných veciach som tiež rozprával. A keď už bolo kecov až - až, pustili sme sa do aktivity s krycím názvom: Prvá pomoc (Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, venovali sme sa v rámci tejto aktivity práve vyššie spomínaným zručnostiam :)
Chalanisko mal byť vraj v scénke pôvodne smrť,
no na poslednú chvíľu ho tímoví spoluhráči prekrstili na lekára záchranára :)
Pred nočným klubom došlo k potýčke, ktorá si vyžiadala zranenia a samozrejme prvú pomoc :)
Pri odbornom poskytnutí prvej pomoci asitovala aj Barbiena :)
Šerif, ktorý polapil násilníka, dal interview moderátorke z Markízy :)
Jasné, že aj svedkovia vypovedali, aby bolo spravodajstvo objektívne (Ako sme na to v prípade spomínanej TV zvyknutí :)
Keď decká doprezentovali, trochu sme sa pozhovárali o tom, čo všetko sme sa naučili. Nasledovala diskusia s argumentmi namiesto urážok a osočovania...Deň mi prešiel rýchlo. Vyrazil som domov a unavený v duchu ďakoval študentom, vďaka ktorým som si zase raz uvedomil, že som zrejme beznádejne zamilovaný do (m)učenia druhých a je mi jedno, či sú to škôlkári, krpci zo základnej školy, stredoškoláci, vysokoškoláci, alebo nebodaj učitelia.
Na záver teda, ako obyčajne, veľká vďaka...
... študentom, ktorí mi zase raz pripomenuli, ako veľmi rád (m)učím...
... učiteľom i vedeniu Strednej zdravotnej školy v Poprade... ktorí sa nezľakli netradičnosti ponúkanej aktivity...
... Dáši... za všetko :)
Adios a dovidenia 17.5.2012 v Ružomberku, priatelia :)
