Sedel som u známeho v kabinete a počúval..."Nebol som v skupine ako ďalej učiteľ už pár mesiacov. Najskôr som tam bol skoro stále, lebo som sa tešil, že sa konečne učitelia zmobilizovali a veci sa pohnú. Potom už len občas a teraz len výnimočne." Odmlčí sa a ja trpezlivo čakám na pokračovanie. "Vieš, zakaždým, keď sa tam "zastavím", je to o tom istom. Niekto tam "postne" nejaký článok, alebo nejaké akčné vyhlásenie typu: "štrajk?" a podobne, pričom následne to skalní o-like-ujú, strhne sa búrlivá diskusia, ktorá sa najskôr nesie v duchu hrdinstva, potom sebaľútosti. Čoskoro sa však začne boj medzi jednotlivými učiteľmi - diskutérmi, ktorý nekončí žiadnym konštruktívnym záverom. Nuž a to je asi tak všetko. Dám krk na to, že je tomu tak aj dnes. Hm... obávam sa, že tomu tak bude aj o rok aj o desať..." dokončil môj známy a nastalo ticho...
- - -
...učitelia, napadá mi len jediné. Ak skutočne nechcete, aby na vás spoločnosť aj naďalej pozerala ako na bandu rozhádaných a rozmaznaných deciek, tak sa tak nesprávajte!
- - -
Alebo viete čo, milí učitelia? Neprestávajte! Hádajte sa o živote chrústov aj naďalej, bite sa do krvi za svoje názory, presadzujte svoje ego medzi sebou, keď už ho nedokážete presadiť v bežnom živote, aby sa s istotou naplnili sa slová môjho známeho!
Vlastne sa zrejme nenaplnia. Nie, nie, desať rokov tá iniciatíva nemá šancu prežiť. Už o pár rokov sa prvotní nadšenci unavia a rezignujú. Aj znudené obecenstvo sa začne postupne rozchádzať a celá táto skupina zarastie machom a lišajníkmi. A vy? Vy si budete zase iba šomrať v kabinetoch a sťažovať sa, ako veľmi vám spoločnosť ubližuje a nikto si vás neváži...
Lenže to nie je pravda..ubližujete si predovšetkým vy sami a ste to práve vy, komu najviac chýba úcta k učiteľom :(
...venované učiteľom s vierou, že z nich raz budú Učitelia...
Ps: Tento blog nie je o Učiteľoch, len o učiteľoch...hm
