Okrem plagátu, na ktorom bol vtip o veveričkách, sa na stene nachádzal aj jeden celkom obyčajný, trochu natrhntý a pokrkvaný papier, na ktorom bol kompletný program dnešného dňa. Zatiaľ čo vtip zaujal hneď niekoľkých, program si nevšimol nik.
"Celkom dobrá ukážka, aká dôležitá je prezentácia, čohokoľvek. Môžete v sebe niesť sebedôležitejší odkaz, ak sa nedokážete predať, nie je vám to nič platné."
Na úvod trochu rozohriatia. Je to jednoduché. Vystrčte ukazovák pravej ruky smerom ku mne a na ľavej ruke vystrčte palec smerom nahor, pričom ukazovák ostane skrčený. Jednoduché. A teraz to začneme striedať, Na oboch rukách naraz, prosím :)
Pár mladých nám porozprávalo, čo robili v rámci svojich projektov...niekto robil tábor pre deti, iný prezentáciu rôznych športov verejnosti...
A potom už naše workshopy...v meste bude veľa predajcov párkov. Prečo by si mal niekto vybrať práve ten váš?
"STOP! Neriskujte a nejedzte koláče, bo náš párok zaplače." (Znelo to možno trochu inak, možno tam bolo že vy zaplačete, fakt už neviem, ale čosi v tom zmysle som si zapamätal :)
"Naše párky sú vždy čerstvé a teplé!" Brrrrrrr :)
"Lebo naše párky Cassanova zvábia každého."
Stačí jeden jediný párok a pes už za fenami ani neštekne :)
Diskusia začne dnes na tému: Zrušíme Mariansku, najlepšiu školu v Prievidzi?
Jedna skupina, tvrdila, že je to volovina. A na podporu svojho názoru hádzala jeden argument za druhým.. prihlásilo sa sem najviac prvákov, žiaci z tejto školy sú veľmi úspešní, škola sa teší dobrému menu a priazni žiakov i rodičov, je dobre vybavená a dobre situovaná...
Druhá sa snažila obhájiť toto sporné rozhodnutie... škola má nižšiu naplnenosť, než je jej kapacita... jej zlúčením s inou školou sa ušetrí veľké množstvo prostriedkov, ktoré možno efektívne využiť pre zlepšenie podmienok pre žiakov i učiteľov... pri jej zrušení sa môžu celé triedy aj s učiteľmi a vybavením presunúť a tak sa vlastne samotným žiakom či pedagógom nič vážne nestane...
Nasledovala disksia o tom, ako študentov SOŠ v Prievidzi pripravuje škola do praxe. Či sa boja uplatnenia v budúcnosti, čo by vlastne chceli robiť a na čo si trúfajú...
...
Čo sme teda dnes zažili počas dlhého dňa?
Trochu kreativity...
Trochu prezentácie...
Trochu sebamotivácie...
Trochu motivácie druhých...
Trochu komunikácie...
Trochu práce v tíme...
Po Komárne teda druhá stredná škola za nami...bol to pekný a náročný deň, za ktorý by som rád poďakoval...
... študentom, ktorí hýrili zaujímavými a kreatívnymi nápadmi...a hlavne ocenili moju Valentínsku báseň, ktorú som pre nich narýchlo načmáral do svojho poznámkového bloku :)
... učiteľom i vedeniu SOŠ obchodu a služieb v Prievidzi... ktorí sa nezľakli netradičnosti ponúkanej aktivity...
... Magde, Gabike, Viere, Silvii, piatim mladým z kompraxu ... za všetko :)
Milí študenti, nezabudnite, že len vy rozhodujete o tom, čím budete a ako sa v budúcnosti uplatníte... Ale bez ohľadu na to, či sa stanete čašníkmi, alebo manažermi hotelov, hlavné je, aby ste boli dobrými ľuďmi.
Adios a dovidenia 13.3. 2012 v Trnave, priatelia :)
Ps: Rád by som oslovil aj ďalšie stredné a vysoké školy, ktorým by sa páčilo zažiť takýto deň, aby sa mi ozvali (Ohľadne financií si dovolím vopred upozorniť, že je to pre školy i študentov celkom zadarmo :)
